Kým si prečítate zopár naozaj osvedčených praktických rád, ako zo svojho šteniatka vychováte výstavného šampióna, je treba si na začiatok povedať trochu teórie o výstavách a vystavovaní psov – handlingu. Jednou z podmienok pre uchovnenie štandartného psa/feny sú posudky z výstav. Výstavy usporadúvané u nás na Slovensku môžeme rozdeliť na:
• Klubové a špeciálne – sú to výstavy usporiadané jedným chovateľským klubom, čiže ide o výstavy jedného alebo niekoľkých plemien. Posudzujú na nich odborníci na dané plemeno a sú zamerané na vlastnosti tohoto plemena. Je možné, že sa výstavné pravidla v jednotlivých prípadoch mierne odlišujú od vystavovania tých istých plemien na výstavách všetkých plemien. Môžu sa na nich udeľovať tituly CAC a CAJC, prípadne Klubový víťaz a BOB. Na klubových a špeciálnych výstavách chovateľských klubov sa okrem štandartných psov môžu vystavovať v samostatnej triede aj psy neštandartné (v takzvanej PET triede bez nárokov na tituly FCI)
• Oblastné – ide o výstavy všetkých plemien s oblastnou (regionálnou) pôsobnosťou. Čakateľské tituly sa na nich neudeľujú.
• Celoštátne a národné – veľké výstavy všetkých plemien s celoštátnym záberom. Zúčastňujú sa ich aj medzinárodní vystavovatelia a rozhodcovia. Udeľujú sa na nich tituly CAC, CAJC, BOB, BIG, BIS.
• Medzinárodné – najvýznamnejšie pravidelné výstavy na Slovensku. Majú podobný charakter ako celoštátne a národné, ale sú na nich udeľované aj medzinárodné tituly CACIB a posudzujú na nich len rozhodcovia, ktorí majú medzinárodnú licenciu.
• Európske a svetové – na Slovensku usporiadavané len výnimočne. Pre krajinu je cťou, že dostane možnosť usporiadať Európsku alebo Svetovú výstavu. Európska výstava bola na Slovensku usporiadaná v roku 2003 a naša krajina mala tú česť hosťovať Svetovú výstavu psov v roku 2009, čo svedčí o dobrom mene slovenskej kynológie vo svete. Na týchto výstavách je možné dostať rovnaké tituly, ako na medzinárodných výstavách.
Priebeh a pravidlá výstav upravujú výstavné poriadky, ktoré majú spracované jednotlivé chovateľské kluby a tiež ich nadriadené organizácie (u nás SKJ a medzinárodná FCI). Najvyšší výstavný titul FCI, ktorý je možno získať, je titul CIB - medzinárodný šampión krásy (tiež používaný ako interšampión so skratkou ICh.) Jeho získanie upravuje Poriadok pre medzinárodné šampionáty)
K výstavným titulom vedie veľa dokonalej spolupráce psa a handlera vo výstavnom kruhu. Handler je osoba, ktorá výstavného psa predvádza pred rozhodcom. Handling je kynologický termín pre predvedenie vystavovaného psa vo výstavnom kruhu. Hlavné umenie handlingu spočíva v tom, že v kruhu pred rozhodcom manipuláciou so psom vyzdvihneme jeho exteriérové kvality a skryjeme jeho prípadné drobné nedostatky.
Psy sa na výstavách vystavujú v kruhoch podľa plemien. Na národných a medzinárodných výstavách víťazi jednotlivých plemien nastupujú do tzv. záverečných súťaží, kde sú v kruhu spolu rôzne plemená psov podľa tried FCI. Na klubovej výstave SKCHR súťažia naše psy okrem tried podľa veku aj o najlepší pohyb, najkrajší ridge, najkrašiu hlavu a tiež chovatelia o najlepšie chovateľské stanice (podľa propozícií jednotlivých výstav).
Priebeh vystavovania
Rhodesian Ridgeback sa vystavuje (podobne ako ostatné poľovné plemená z FCI skupín 6 a 7) na výstavnej vôdzke, alebo na retiazke určenej na predvedenie psa v kruhu. Pri predvádzaní psa v kruhu stojí handler po boku psa (z pohľadu rozhodcu za psom), prípadne pred psom (pri predvádzaní zboku je možné i pokľaknúť). Vôdzku má vyzdvihnutú tak, aby pes držal hlavu vzpriamenú.
Dva spôsoby vystavenia psa: za psom, pred psom a nastúpenie handlerov do kruhu
Priebeh vystavovania popisuje príslušný výstavný poriadok. Najskôr nastúpia vystavované psy so štartovnými číslami spolu s handlermi do kruhu v príslušnej triede do ktorej sme psa hlásili podľa veku, alebo výstavného titulu (trieda baby, dorast, mladých, stredná, otvorená, šampiónov a čestná) a podľa pohlavia (obvykle najskôr psy a potom suky). V prípade že je v triede viac psov ako sa reálne vmestí do kruhu, rozhodca určí rozdelenie. V niektorých prípadoch rozdelenie určuje už výstavný poriadok.
Po nástupe rozhodca prezrie jednotlivo každého psa. Handler predvedie psa v postoji, rozhodca sa priblíži ku psovi a nechá ho pár sekúnd zoznámiť sa so svojim telesným pachom. Potom skontroluje psovi zhryz, osvalenosť, telesnú konštrukciu, chvost (detailnosť kontroly je individuálna podľa plemena a rozhodcu). U psov (samcov) rozhodca prekontroluje i zostúpenosť oboch semenníkov. Zuby môže prekontrolovať priamo rozhodca, ale je obvyklé (a z hľadiska výchovy psa i lepšie) keď tlamu psovi roztvorí sám handler. V tejto fáze môže rozhodca komunikovať s handlerom a pýtať sa na vek psa, prípadne iné skutočnosti o zvierati.
Prehliadka psa a kontrola chrupu – je dôležité aby pes bol pokojný, aby kontrola rozhodcu mohla byť dôkladná
Po skontrolovaní všetkých psov dá rozhodca handlerom povel, aby uviedli psov do pohybu. Obvykle to znamená poklus v kruhu, rozhodca však môže dať aj iný povel (zvyčajne pri iných plemenách - priamo vpred a späť, do L-ka, do T-čka). Pri pokluse psov porovnáva rozhodca kvalitu pohybu, pričom handler musí dbať na to, aby sa nikdy nepostavil medzi rozhodcu a psa a aby nebránil rozhodcovi v pohľade na psa.
Predvedenie psa v pohybe
Následne prichádza fáza individuálneho posudzovania a písania posudku . Handler postaví psa do výstavného postoja pred rozhodcom. Pes by mal zotrvať istú dobu vo výstavnom postoji, aby mal rozhodca dostatok času na posúdenie. Nie je však nutné, aby pes stál po celý čas úplne bez pohybu – zvyčajne s jedincami mladšími, či málo výstavne skúsenými handler môže raz za čas urobiť otočku (previesť ho okolo seba a znova postaviť do postoja pred rozhodcu), alebo inak ho rozptýliť. Nesmie tým ale prekážať rozhodcovi vo výkone posudzovania. Handler stále stojí za psom, resp. z boku psa tak, aby pes bol neustále medzi handlerom a rozhodcom.
Posúdenia psa pri stole rozhodcu – je žiadúce, aby pes zotrval istý čas vo výstavnom postoji
Rozhodca najskôr popíše celkový vzhľad psa a potom sa venuje jednotlivým detailom exteriéru psa, pohybu a povahy. Posudok diktuje zapisovateľovi. Rozhodca môže vykonať aj tzv. test reakcie psa. Na psa môže cmuknúť, ponúknuť mu maškrtku alebo upútať ho gestom, hodnotí tak povahu psa - reakciu psa na podnet. Nie je žiaduce, aby handler reagoval namiesto psa. V prípade pochybností o kvalite pohybu, prípadne utvrdenia sa v úsudku môže dať rozhodca handlerovi povel na individuálny pohyb (kruh, beh priamo tam a späť resp. iné zmienené formy).
Následne rozhodca môže dať znova všetky zvieratá v kruhu do pohybu, alebo ich rovno rozostaví podľa poradia, v akom predpokladá ich umiestnenie. Toto poradie môže ale kedykoľvek zmeniť, až do samého vyhlásenia výsledku. Ak nie je rozhodca úplne rozhodnutý, môže dať vybratých jedincov nastúpiť samostatne a znova posudzovať, alebo ich dať znova behať. Nakoniec posudzovania triedy psov v kruhu rozhodca určí poradie víťazov (1-4). V úplnom závere nahlas opíše celému publiku a handlerom každého psa (pokiaľ ich nie je v kruhu mnoho), porovná ich s konkurentmi a vyzdvihne pozitíva, prípadne povie, v čom by sa pes mohol ešte zlepšiť. Toto však nie je povinnosť rozhodcu - nemožno od neho toto záverečné vystúpenie vyžadovať. Po záverečnej reči udelí rozhodca známky a poradie, prípadne tituly víťazom. Handleri psov, ktoré nepokračujú v súťažení, obdržia pri stolíku rozhodcu svoje posudky. Víťazi následne postupujú do ďalšieho kola o ďalšie tituly - v závislosti od typu výstavy. Tam však už posudzovanie prebieha rýchlejšie a jednoduchšie, psov je v kruhu zvyčajne menej.
Ak máte doma šteniatko a guráž na to, aby ste ho uviedli do výstavného sveta, neváhajte - nie je to nič mimoriadne zložité, tu sú praktické rady, ako na to
©Copyright: Michaela Fajkusová, júl 2015
Zdroj: Wikipedia, Elke Peperová "Vychovávame šampióna", Foto: archív autorky