Slovenský Klub Chovateľov Ridgebackov

HISTÓRIA a Rodézsky Ridgeback

Vznik a vývoj Rodézskeho Ridgebacka

Príbeh Levích psov sa začal v Afrike

Domáci pes a iné psovité šelmy ako vlky, divé psi, šakali sa objavili v Afrike asi pred 4 az 5 miliónmi rokov. Je predpokladané, že človek sa po prvý krát s nimi stretol na južných pláňach Etiópie.
Canis familiars – pes domáci je pravdepodobne potomok z vlkov, pretože u šakala sú ďalšie 2 chromozómy navyše.

4000 – pred n.l. Na starých Egyptských múroch boli nájdené kresby a na jednej z nich bol zobrazený pes s prevísajucimi ušami s náznakom ridgu na chrbte.
Prvé kresby domácich psov boli objavené v Egypte namaľované asi pred 7000 rokmi.
Sú na nich zobrazené psy zo stojatými ušami, ktoré sa podobali na Basenji, Faraónske psy, alebo Ibizské chrty. Na kresbách, ktoré boli vytvorené neskôr, boli zobrazené psy podobajúce sa na Afgánske chrty, Saluki, Slughi a Rodézske Ridgebacky.
Predpokladá sa, že tieto chrtovité typy pochádzajú z Etiópie a odtial boli vyvezené do Egypta a neskôr do Európy a Ázie. Tieto Egyptské psy sú považované za predchodcov moderných plemien. Tažšie typy psov, molosovité typy, boli nájdené v Asírskom umení (100 rokov pred našim letopočtom). Je predpokladané, že tieto ťažšie typy psov sú predchodcami dnešných masívnejších moderných plemien.
                              
1487 - Prví bieli muži, ktorí videli psov s ridge, boli Portugalci, ktorí pristáli na mieste, kde sa nachádza dnešné Kapské mesto. Zostali na tomto mieste až do roku 1510, kedy Khoikhoiovia zmasakrovali ich pevnosť ako odplatu za to že jeden vojak si medzi nimi vybral rukojemníkov. Človek a pes tak neboli rušení až do roku 1591, kedy Angličan Lancaster pristál v zálive Table Bay a pokračoval v obchodných vzťahoch. V roku 1648 pristáli v zálive Table bay Holandania a založili Kapské mesto.


1719- A.D. Prvá zmienka o psoch s  ridge na chrbte, bola napísaná  Hawley Kolbenom:
"Majitelia týchto psov boli Khoikhoiovia- Hotentóti, ktorí žili blízko Kapského mesta. Psi boli typovo odlišní od iných už známych domácich plemien, ktoré boli v tom čase už v krajine. Hotentóti ich využívajú ako lovecké psy a tiež na ochranu. Majú malé hlavy a veľmi výrazné osvalenie. Farba srsti je popolavá, sivá. Uši majú vztýčené hore. Ostatné črty majú podobné ako iné psy. Ak ich majitelia sú ohrozovaní levmi, vlkmi, hyenami ich psy sú veľmi nebojácne, dokážu obrániť svojho pána. Pre tieto vlastnosti sú veľmi cenení a vyhľadávaní Európanmi aj domorodcami - Hotentótmi. Keď Európania zistili, že títo psy majú výrazne vyvinuté poľovné a obranné vlohy, začali ich krížiť s rozličnými Európskymi plemenami. Od týchto psov sa očakávalo, aby spoľahlivo pracovali za minimum jedla, vody a veterinárnej starostlivosti. A naozaj, tieto psi dokázali pracovať vo veľkých teplotných rozdieloch pri –5 aj pri +35 C, v tažko dostupných skalnatých terénoch, alebo v husto zarastených oblastiach s tŕnitými kríkmi, kde sa vyskytovali hady, rôzne parazity a jedovatý hmyz. Žiadny pes nemal šancu prežiť bez vlastností, ktoré preukazovali tieto psi.

Hottentot - Khoikhoi
Khoikhoi - Normádi obývali juhozápadnú časť Južnej Afriky. V 17. storočí priplávali na lodiach nový Európsky osadníci. Títo osadníci nazvali domorodcov Hotentúotmi, aj keď oni o sebe vraveli že sú Khoikhoi, alebo ľudia ľudí. Dnes väčšina Khoikhoiov žije v južnej časti Namíbie.

Afrikaans - Afrikánčina. Kapskí Holanďania v 17 storočí vyvinuli africký dialekt, ktorý vznikol z holandštiny a z jazyka domorodcov. Taktiež bol tento jazyk veľmi ovplyvnený jazykom Malaiských domorodcov, Angličtinou, Francúzštinou a tiež Nemčinou. 60% bielych obyvateľov Južnej Afriky považuje tento jazyk za svoj materský jazyk a tiež aj iné národnosti a obyvatelia Afriky. Táto Afrikánčina patrí medzi 11 oficiálne uznaných jazykov v Afrike.


Ridge- je mutácia a my sa nikdy nedozvieme, kedy sa prvý krát objavil. Je to znak, ktorý nebol zaznamenaný spisovateľmi tej doby, ktorý videli psov s ridgmi. Prvý dôkaz existencie psa s ridgeom bol písomne zaznamenaný v Kapskom meste v roku 1719. V zázname sa písalo o Khoikhoi psoch, ktorých ich majitelia a nový Európsky osadníci využívali na ochranu vlastných osád, dobytku a oviec.
Psy s ridgeom sa však objavili na dvoch miestach nezávisle od seba.
V roku 1898 boli tri Sloughi prevezené z Južnej Afriky – pravdepodobne z Alžírska – do Holandska. Dve z nich mali na chrbte ridge.
Druhé miesto, na ktorom sa objavili psy z ridgeom bol ostrov Phu Quoc v Thajsku medzi Malajskou Peninsulou a Vietnamom.
Odvtedy veľa kynológov rozvíjalo špekulácie, o tom či boli psi s ridge vyvezené z ostrova Pu Quoc do Afriky, alebo opačne z Afriky vyvezený do Pu Quoc, alebo či bolo možné, že ridge zmutoval nezávisle na sebe v oboch krajinách. Je možné, že všetky tri varianty vývinu ridge sú správne, ale najviac pravdepodobná a podložená dôkazom sa zdá byť verzia o Sloughi s ridgeom na chrbte.



1797 - Pod touto poznámkou, je krásna maľba levieho psa pastora Coopera Wilisa, ktorá bola vytlačená v roku 1797 v knihe J. Whebela, kde sa na dvoch stránkach venuje rôznym plemenám psov. Toto vyobrazenie vychádza z pôvodného obrazu, ktorý je v majetku Powella Snella z Glostershiru. Za povšimnutie stojí podobnosť z dnešným Rodézskym Ridgebackom, tak ako biele znaky na hlave, hrudi a labkách. Pes bol žíhaný.




1858- Publikované kresby psa z ridge v Livingstone

Cornelius van Rooyen
1860- 5. novembra v Uitenhage v providencii Kapského mesta sa narodil Cornelius van Rooyen

1863- Publikovaná kresba Európskeho psa s ridge od Baldwina


(obrázok z knihy © The definitive Rhodesian Ridgeback- kresba od Baldwina z roku 1858- „Európsky pes s ridge“

1868- Van Rooyenova rodina sa presťahovala vozmi do Zeerust, Transvaal.

1872- Cornelius navštívil farmu Lee v Mangwe.

1874- Van Rooyen začal poľovať v Zimbabwe. Poľoval tak každú zimu nasledujúcich 41 rokov. Cez leto farmárčil a bol rančerom, presúval jeho statok k vode a na pastviny, pričom žil vo voze.   Ox- vagon - voz ťahaný volmi.

1875- Rooyen sa presunul do Tati - Botswana, toto miesto sa stalo jeho domovom na nasledujúcich 19 rokov.

1875- Charles Helm založil misiu Nádeje s nemocnicou pri prameni rieky Umzigvani a prítoku Limpopa. Helm priviedol z Kimberley dve feny, pravdepodobne psy typu chrta, ktoré sa volali Powder a Lorna.

1879- Van Rooyen sa oženil s Mariou Margarettou Vermaak, sobášil ich Charles Helm.



CHARLES DANIEL HELM

Reverend Charles Daniel Helm sa narodil v roku 1844 a zomrel v roku 1915. Nikto nevie, či bol milovníkom psov, ale história ho zaznamenáva ako človeka, ktorý si do svojej misie v Hope Fountain blízko Bulawaya priviezol dvoch psov. Boli to sučky a práve oni sú dnes považované za základ chovu Rhodészkych Ridgebackov. Podľa: S H Stewart

1879- Tieto fenky pravdepodobne nemali ridge, ale keď ich van Rooyen použil vo svojom  chove a nakryl ich jeho psami, vo vrhu sa objavili ridge. Helmove psy boli väčšie ako psy s ridge v rokoch 1940 a 1950. Boli veľmi energické, ale mali nedostačujúcu rýchlosť, a neboli dostatočne silné, preto zvyčajne lovili iba nablízku svojho pána.

1879 – Prvý krát Cornelius využil pre svoj chov Helmove psy. Nasledujúcich 35 rokov, choval a šlachtil psy s ridge.


PLEMENÁ, KTORÉ POUŽIL VAN ROOYEN PRI ŠLACHTENÍ RR
Van Rooyen „Nelis“ si zobral od Charlesa Helma niekoľko psov s ridge ako základ pre svoj chov s  veľkým cieľom vyšľachtiť psa s ridge, ktorý by ho mohol sprevádzať a pomáhať mu pri poľovaní a tiež aby vedel strážiť zvieratá, statok a ľudí.
Najskôr použil Pointre na krížencov Khoikhoiv, aby zlepšil rýchlosť a silu. Pretože nebol spokojný, použil Aierdale teriérov, na odporučenie slečny Wilde, van Rooyenovej netere, ktorej otec choval Aierdalov vo farbe akú majú Írske setre. Pretože v regióne, v ktorom sa van Rooyen nachádzal bolo veľké množstvo teriérov, je možné, že aj tieto boli použité, ale nie Nellisom, pretože pre dosiahnutie jeho cieľu boli terciéri príliš malí. S určitosťou však boli neskôr použité, aby mal ridgeback dobre vyvinuté zuby a tiež aby sa v ňom zakorenila inštinktívna vlastnosť psa donášača (zveri). Stále neuspokojený s výsledkom svojho chovu van Rooyen použil kólie a konečne sa dostal k vlastnostiam, ktoré od ridgebacka očakával - psa s ridge, energického, rýchleho, s veľkou výdržou a odolnosťou, silného, svižného a vrtkého, prefíkaného, s inštinktívnou nenávisťou, ale zároveň aj rešpektom k levom.
Ako Halm opísal potomkov po kólii: „vedeli nájsť a výborne sledovať starú stopu, tak že pritom utekali ako vietor, zdedili po predkoch múdrosť a inteligenciu, ľstivosť a prefíkanosť a taktiež obratnosť pri nadháňaní a strážení. Taktiež im zostal inštinkt Khoikhoi psov - poľovať v tichosti spoločne v smečke.“ Podľa vyhlásenia Wellingsa Corneliusa mladšieho, tie najlepšie psy, ktoré jeho otec odchoval pochádzali z fenky kólie. Zdá sa, že základné plemená, ktoré použil van Rooyen vo svojom chove krížením s Khoikhoi psami boli: Greyhound, Buldog a Pointer. Ale je známe od Selousa, že v roku 1885 van Rooyen vlastnil Deerhounda - inými slovami povedané veľkého hrubosrstého Greyhounda. Dáta však poukazujú na to, že Nellis použil aj Airdalov, Írskych teriérov a Kólie. Tiež použil teriéry a buldogov, plemená, ktoré s určitosťou vieme nájsť v genetickom fonde ridgebackov.
Sú dohady, že van Rooyen použil aj Foxteriérov a  Dogy.

Van Rooyenove kritérium pre jeho chov, bolo veľmi jednoduché:
Pes ktorý pežil, bol dobrý - pes ktorý nie, nebol vhodný do jeho chovu.

S tých najlepších psov, boli niektoré vybrané pre ich odvahu a nepriateľstvo voči levom, pre ich rýchlosť, výdrž, obratnosť, odolnosť, bystrosť, svižnosť, prešibanosť, aby pomáhali pri love levov. Psi Khoikhoiov predávali vlastnosti ako nepriateľstvo voči levom a tiež ridge. Kamkoľvek sa uberal Nellisov chov, vždy uprednostňoval tieto znaky Khoikhoi psov. Pre van Rooyena boli vlastnosti prvoradé pred vonkajším vzhľadom. Ďalšia selekcia bola prirodzená. Plemená použité van Rooyenom pre chov mali žiaduce a zároveň aj nežiaduce vlastnosti.

KHOIKHOI PSI mali ako žiaducu vlastnosť to, že boli nositeľmi ridgov, ale samozrejme niesli aj nežiaduce vlohy, boli malí s dlhou srsťou a mali stojaté uši.


GREYHOUNDY produkovali skoro ideálny typ tela, ale mali jemné svaly a stojaté uši, čo bolo nežiaduce.

BULLDOGY zväčšili objem tela a silu pri zhryze. Nanešťastie priniesli do chovu aj krátke svaly, nedostatočnú výšku, mäkkú chrbtovú líniu, príliš široký hrudník, strmšie uhlenie zadných končatín, a nerovné predné nohy- čo bolo vidieť s pohľadu z  predu. Chovatelia s týmito nežiaducimi exteriérovými znakmi bojujú dodnes.

POINTRE vniesli do Nellisovho chovu bystrosť, previsnuté uši, hnedé nosy, dobrú symetrickú postavu a lepšiu pohyblivosť. Nevýhodou bolo príliš veľa bielej, nedostačujúca výška a zaujatosť psa skôr na vtáky ako na levy.


ÍRISKY TERIÉR prispeli výbornou farbou srsti, ktorá bola požadovaná na maskovanie psa v teréne, húževnatosť a neústupnosť. Nevýhodou bola dlhšia srsť, kratšia ramenná kosť a z povahových  vlastností príliš veľká trúfalosť, drzosť.


AIREDALE niesli tie isté žiaduce aj nežiaduce vlohy ako Írske teriéry, len boli o trošku vyššie.

KÓLIA dala dobrú konštrukciu tela, rýchlosť, odolnosť, výdrž, svižnosť, bystrosť, a vlohy pri strážení a nadhánaní stáda - dobytka. Ako u teriérov nevýhodou bola dlhšia srsť a stojaté uši.

DEERHOUND prispel žiaducimi vlastnostami a veľkosťou. Nevýhodou boli jemnejšie svaly, stojaté uši a dlhšia srsť.


Na základe dostupných dôkazov, ktoré zanechal van Rooyen, týchto 8 plemien bolo základom pri šlachtení Rodézskeho Ridgebacka. Teda ako všetky uznávané plemená, RR je produktom prirodzeného, ale aj riadeného výberu do chovu človekom, ktorý týmto prispel, aby malo plemeno požadované vlohy a vlastnosti, ktoré boli potrebné pre špecifické prostredie.

1881- Bol vyslanec medzi Lobengulou a Paulom Krugerom.

1893- Bol veliteľom patroly v Bulawayu cez vojnu v Matabele.

1893- Van Rooyenova rodina sa presťahovala s Tati na farmu nazývanú Weltevreden blízko Mangwe v Zimbabwe.

1894- Farma Weltevreden bola vzdialená 8 míl (skoro 14km) Južne od Mangwe a asi 30 míl (50km) juhovýchodne od terajšieho mesta Plumtree.

1896- Bol veliteľom v Mangwe Tábore, cez revolúciu v Matabele.


(obr: ©The Definitive Rhodesian Ridgeback -foto: Nellis Van Rooyen c.1900 Source: Marula)

1905- od tohto roku do nasledujúcich dvoch získal farmu nazvanú Van Rooyen´s Rest
v Plumtree v Zimbabwe.

1909- Van Rooyen začal zhromažďovať divé zvieratá pri Wankie Game Rezervácii vZimbabwe a pokračoval tak nasledujúcich 5 rokov
Väčšiu časť roka žil v Plumtree...

1910- Prvá zmienka o psovi s ridgom v publikácii „Prester John“
ABOUT "PRESTER JOHN" © The John Buchan Society 2004

1912- Slovo "Ridgeback“ sa po prvý krát objavilo v tlači.

1914- Prvý pes s ridge bol vyvezený do Anglicka.

1915- V tomto roku zomreli Helm a van Rooyen. Van Rooyen zomrel 20. januára a bol pochovaný na cintoríne v Plumtree.


CORNELIUS JOHANNES VAN ROOYEN (NELLIS)

Van Rooyen bol človek, ktorý mal veľa prívlastkov, vystihujúcich jeho osobu. Bol: lovec, sprievodca, vyslanec, vojenský prieskumník, predák, expert na kone, rančer, výskumník, zberateľ divých zvierat, kováč, výrobca postrojov, veterinár, prepravca, obchodník, tesár, vodca stáda, expert na streľbu, prírodovedec, ovládal viac jazykov, bol skromný, obľúbený, bol manželom, otcom a chovateľom a tvorcom nového plemena.
Žil v dobe plnej zmien, a nepokojov, keď Európania dobíjali Afriku. Poznal vážených a dôležitých ľudí tej doby, ako boli: Lobengula, Kruger, Grey, Randolf Churchill, Dr. Jim Rhodes.
41 rokov žil v dobe, kedy bola Afrika obsadzovaná novousadlíkmi. Bol vodcom osadníkov, lovcov a stád, ktoré sa premiestňovali v pomyselnom trojuholníku od Pretórie, Viktóriinych vodopádov a Umtali. Vedel ošetriť a vyliečiť svoje kone, dobytok, psy zo všetkých nemocí, ktoré boli v tej dobe v Afrike pohromou. Vedel vyliečiť seba, rodinu aj priateľov z malárie, zo žltej horúčky a z ostatných „klasických“ chorôb. Prežil a zažil záplavy, kobylky, hadie uhryznutia, útoky divých zvierat a nepokoje v Matabele. Prišiel o dve stáda a aj o deti. Cestoval na koni, alebo na nákladných vozoch cez divokú a drsnú krajinu. Celý svoj život prežil so zvieratami – s domácimi ale aj s divými. Jeho život častokrát závisel aj na jeho vedomostiach o zvykoch a správaní divých zvierat. Bol najväčším expertom a prírodovedcom tej doby. Žiadny Európsky ani iný lovec nemal toľko vedomostí ako van Royen. A po celý jeho život, ktorý prežil na cestách (35 rokov), jeho stáda, kone a rodina boli ochraňované a strážené psami s ridge,  ktoré starostlivo vyberal z jeho chovu, trénoval ich a skúšal ich odolnosť a schopnosti na divé zvieratá, ale aj na prácu pri stáde.
Táto mapa ukazuje miesta, kde sa zdržoval a cesty, po ktorých pravidelne prevádzal svoje stáda.
Je považovaný za jediného muža na Africkom kontinente, ktorý prispel a tiež vytvoril nové medzinárodne uznávané plemeno.
Obrázky: z knihy- The Definitive Rhodesian Ridgeback – Cornelius Johannes (Nellis) van Rooyen c. 1885 –zdroj Travel p.184 + mapa poukazujúca na základne a cesty kde sa Van Rooyen pohyboval a žil.


CHARLES ROBERT EDMONDS
Ch.R.Edmonds - veterinár pochádzajúci z Anglicka. V roku 1900 pricestoval do Bulawaya a pracoval tam veľa rokov ako veterinár. Poznal sa s van Rooyenom a tiež sa zaujímal o jeho psy a chovateľstvo.
Takže keď v roku 1922 bolo požadované zo SAKU - pre zaregistrovanie plemena - opis plemena, bol práve Edmond ten pravý človek, ktorý plemeno dobre poznal.
7 Februára 1923, v publikácii „Farmers weekly“ publikoval článok, ktorý nazval:
Vzácne poľovné plemeno, neznámeho pôvodu - silného charakteru. Pretože Edmond poznal plemeno veľmi dobre, článok bol veľmi zaujímavý:
Výška : 24 inches = 61 cm
Váha: 60 lb = 28 kg
Farba: hnedá pálená, svetlohnedá, jelenia
Srsť: krátka, pevná
Chvost: dlhší a pevný, koniec chvosta ľahko nesený nahor
(Poznámka: dvaja chovatelia odporúčali, aby boli v článku uvedené rozdiely, ktoré boli v chove zaznamenané z jedného vrhu - rozličné dĺžky: kratšie len16 alebo 18 cm , iné mali chvost ako buldog, a dalšie mali normálnu dĺžku. Tieto rozdiely sa mohli v tomto vrhu vyskytnúť aj z dôvodu zmiešania plemena z iným, pri šlachtení)
Hlava: hlava skôr širšia, lícne kosti dobre vyvinuté, celkovo sa podobá tvarom na Bulteriéra staršieho typu z nízko nasadenými ušami.
Oči: žlté, inteligentné s odvážnym výrazom, niekedy z výrazom divocha.
Edmond porovnával van Rooyenovo vyhlásenie s krátkym chvostami a tiež špecifikáciu, že tieto psy mali žlté oči, čo pripisoval Khoikhoi psom pri krížení a tiež zamiešaniu hnedonosých Pointrov do krvi.
Výška a váha opisovali štíhlu svižnú postavu. Farba srsti a kvalita, čo Edmonds bezpochyby vedel boli ideálne pre psa, pri práci v teréne, kde bol dobre maskovaný a kvalita srsti ich dostatočne chránila pred dotieravým hmyzom a tŕňmi, keď sa pohybovali v buši.
Prekvapujúce však boli nízko nasadené uši, aj keď mohli byť takto nasadené uši menej náchylné k roztrhnutiu ušnice zubami, alebo pazúrmi.
Edmond bol prvým, kto napísal článok približujúci plemeno. Ale bol tu aj ďalší muž, ktorý nakoniec napísal štandard, ktorý sa stal medzinárodne uznávaný. Bol to Richard Barnes.

FRANCIS RICHARD BARNES
Barnes sa narodil v roku 1875 v Anglicku. Do Salisbury prišiel v polovici 1890. Pomáhal pri vzniku Chovateľského klubu v Salisbury a v tomto klube bol tajomníkom od roku 1898 do 1900. V roku 1902 sa vrátil podobne ako Edmonds do Anglicka, kde sa oženil s Isobelle Muncaster. Do Salisbury importoval dvoch Pointrov, a tiež bol chovateľom a rozhodcom na prvej výstave psov v Salisbury.
V roku 1900 sa presťahoval do Bulawaya, kde sa síce nepodielal na vzniku chovateľského klubu ktorý vznikol v októbri 1909, ale sa stal neskôr jeho členom. V Júli 1910 bol posudzovateľom na prvej výstave v Bulawayu konanej pod záštitou BKC. Vo februári 1911 bol zvolený za predsedu klubu na niekolko rokov. V roku 1912, asi dva roky na to ako van Rooyen získal Walterveden, Barnes kúpil farmu Eskdale, založenú Wiliamom Henrim 1896. Neskor získal farmu Figtree, ktoru si ponechal a tiež kde býval so svojou rodinou, hoci sa mu naskytlo veľa príležitosti získať rezidenciu v Bulawayu. Naďalej bol aktívny v Bulawayu klube, hoci býval 50 km od Bulawaya. Práve v tejto dobe sa začal zaujímať o van Rooyenove psy s ridge. V roku 1916 na výstave vystavoval so svojou manželkou foxteriére a buldogy.. Nie je známe, či sa Barnes poznal s van Rooyenom, ale už v roku 1915 mal Barnes svojho prvého ridgebacka menom Escdale Dingo od chovateľa pána C. Grahama Staceyho, ktorého psy pochádzali od van Rooeyna. Dingo žil určitý čas s Powder a Lornou a neskôr s van Rooyenovými fenami Flam a Pistol. Barnes bol pravdepodobne tak uchvátený Dingom, že si zaobstaral ďalšie dve sučky Escdale Connie od Boba Dicksona a Eskdale Judy od Langhama O´Keefe.
V čase, keď si Barnes zaobstaral tieto psy van Rooyen zomrel. Nie je isté, či Barnes choval na Dingovi a na jeho sučkách. Vlastnil farmu Escdale, kde využíval psy s ridge na ochranu statku a celej farmy. Ako iný rančeri, v tej dobe zbohatol aj on na predaji hovädzieho mäsa, ktoré v tom čase bolo veľmi drahé aj v dôsledku svetovej vojny a tiež preto, že každodenne prichádzali do Afriky nový usadlíci.
V roku 1920 Barneszačal uvažovať, o tom, aký bude nasledujúci osud psov s ridge. Na jednej strane bol vystavovateľom a milovníkom čistokrvných plemien a zastával v chovateľských kluboch dôležité funkcie. Na druhej strane bol vlastníkom niekoľkých rančov, ktoré mu strážili psy s ridge, ktoré neboli nikde registrované, ale mali svoje špecifické znaky povahové, ale aj vonkajšie - ridge. A tiež tu boli dva typy ľudí, ktorí obdivovali tieto psy. Tí, ktorý by ich radi vystavovali, aj keď nebolo plemeno uznané a tí, ktorí považovali za najdôležitejšie, že psy vedeli výborne pracovať a strážiť ich statky. Barnes obdivoval tíchto psov a keďže bol aj vášnivý vystavovateľ, rozhodol sa urobiť potrebné kroky k tomu, aby mohlo byť plemeno uznané Juhoafrickou Kynologickou Jednotou - ďalej len SAKU. V roku 1922 na základe Edmondoveho článku a za pomoci B.W.Durhama začal pracovať na štandarde RR, aby mohlo byť plemeno uznané.


B. W. DURHAM
Durham tak ako Barnes, bol vášnivým vystavovateľom. Žil v Salisbury a bol aktívnym členom v klube chovateľov a tiež na výstavách. V rokoch 1910 a 1911 chodil často obchodne do Bulawaya a bezpochyby bol aj dobrým Barnesovým známym. V roku 1913 posudzoval na Klubovej výstave v Bulawayu a tiež vystavoval Buldogy na každej výstave. Bol úspešným vystavovateľom, o čom svedčia aj ocenenia psov, ktorých predvádzal - mnohonásobný Best in Show - Najkrajší pes z výstavy. Neskôr sa stal jediným Zimbabwským rozhodcom na všetky druhy plemien registrovaných v SAKU.
Bol mužom, ktorý poznal veľa štandardov mnohých plemien a tiež históriu. Tiež poznal štandardy tak, ako boli interpretované rozhodcami a majiteľmi a poznal výrazy, ktoré sa v štandardoch používali.
Spolu s Barnesom mal najväčší vplyv na tvorenie štandardu plemena a jeho uznanie.

1915- Francis Richard Barnes si zaobstaral jeho prvého Ridgebacka.

1922 - Na výstave v Bulawayo Kennel Club nebol zaznamenaný žiadny ridgeback.

1923- 31.Júl prvý krát zaznamenaný ridgeback na výstave. J. Willing´s a M. Vigne´s Levie psy boli neoficiálne vystavovaní v triede dorastu na BKC výstave.

1924 - 2 August- Pán R. Dickson a Messr Barnes, Gillespie a Stacey vystavovali svoje levie psy v jednej spoločnej triede na BKC výstave.

1924- 18 september SAKU -( South African Kennel Union)" Juhoafrická Kynologická Jednota" - zaregistrovala prvé dva Levie psy. Pochádzali s Kimberley, z Južnej Afriky.


Majitelia RR, KTORÍ REGISTROVALI 2 alebo viac psov v SAKU 1924-1939
a počet psov registrovaných v chovateľských staniciach - 1925-1939

(obrt: ©The Definitive Rhodesian Ridgeback -fotka z Hutchingnstonskej psej Encyklopédie 1935
VERNON BRISLEY -"VIKING KENNEL" a 5 JEHO RIDGEBACKOV )

1924 -29 December: Barnes napísal do SAKU list, v ktorom žiadal o upresnenie podmienok pre registrovanie nového plemena a klubu.

1925- 15 January- the SAKU sekretariát poslal odpoveď..

1925 - 5 February- Barnes napísal do SAKU: "V Bulawayu bol vytvorený klub na podporu vzniku nového plemena a so záujmom a podporou členov napísať nový štandard pre Rodézskeho Levieho psa." List bol označený pečiatkou, na ktorej bolo uvedené " Klub Rodézskych ridgebackov (Levích psov)."

1925 - 20 Február: sekretariát SAKU odpovedal na Barnesov list: " Z ľútosťou oznamujeme, že z tejto pozície nie je možné, aby bol takýto klub a plemeno uznané z tohto dôvodu: nie sú známe žiadne bližšie informácie o tomto plemene, a ani Váš list nám nedáva bližšie informácie o chove a vývoji tohto plemena."

1925- 2 Júl: Na výstave psov v Bulawayo bolo vystavených 24 Rodézskych levích psov.

1925- 10 Júl: V Salisbury na klubovej výstave bolo vystavovaných 18 Ridgebackov.

1925- 27 November- SAKU zaregistroval prvého Rodézskeho Levieho psa.

1925- 12 & 20 December - Barnes napísal do SAKU žiadosť o zmenu názvu plemena.

ORIGINAL RIDGEBACK STANDARD 1925


1926 - 4 Február - Barnes poslal ešte raz svoju žiadosť do SAKU.

1926 - 15 Február - SAKU sekretariát odpoveď: " ... Váš návrh bol odsúhlasený a preto Rodézsky Leví pes bude premenovaný a klasifikovaný ako Rodézsky Ridgeback (Leví pes)

1926- 16 Marec - Rodézsky Ridgeback (Leví pes), Klub RR a Štandard boli uznané South Africa Kennel Union- SAKU, a Barnes zaregistroval svojich 6 ridgebackov.

1926- 26 Apríl - Dickson registroval prvého Rodézskeho Ridgebacka.

1926 - 27 Júl- 6 & 13 August - Na Klubovej výstave v Bulawayu a na výstave v Salisbury boli po prvý krát oficiálne posúdené Rodézske Ridgebacky.

(obr: ©The Definitive Rhodesian Ridgeback- fotka z Hutchingnstonskej ´s Psej Encyklopédie-MAPANDORA OF AVONDALE & Pán T KEDIE-LAW- "AVONDALE KENNEL")

1926- asi v tomto roku boli prvé Ridgebacky vyvezené ďalej do Južnej Afriky, Kene,a do U.K.

1927- Júl/August, Ridgebacky znovu vystavené na klubovej výstave v Bulawayu a Salisbury.

1928- 28 Jún -Oficiálne premenované Rodézske Levie psy na Rodézsky Ridgeback - SAKU zaregistroval prvého Rodézskeho Ridgebacka.

1928- Prvý šampión Rodézskeho ridgebacka v Zimbabwe.

SOUTH AFRICA´s NATIONAL DOG




RIDGEBACKY, KTORÉ MALI SILNÝ VPLYV NA VÝVOJ PLEMENA

Niektoré ridgebacky mali silný vplyv na vývoj dnešného plemena, pretože sa veľmi často používali v chove. Sú tu poznačené ich mená s rokom, v ktorom boli použité v chove. Číslo za rokom naznačuje počet potomkov, ktoré môžme objaviť v každom rodokmeni našich dnešných Ridgebackov.
PSY:
VIKING ROGER - 1931 - 8
VIKING TOWSER - 1929 - 5
JOCK OF THE TOWN - 1928 - 4
JOCK OF EALING - 1928 - 4
VIKING CHEEKY BOY - 1933 - 4
RED RUFUS OF DEVERON - 1936 - 4

FENY:
VIKING QUEEN - 1930 - 5
VIKING LADY - 1928 - 4
MILLIE OF LION´S DEN - 1935 - 4
SHAMA -1937 - 4


(obr: ©The Definitive Rhodesian Ridgeback-foto z Hutchingnstonskej Psej Encyklopédie- Slečna J.PLAYER s LOBENGULOU & JUNO - ridgebacky, ktoré importovala do Anglicka- 1932)

(obr: ©The Definitive Rhodesian Ridgeback-foto z Hutchingnstonskej Psej Encyklopédie
VIKING LEO OF AVONDALE - 1933)


1946- Prvý Ridgeback s titulom Šampión v Južnej Afrike.

1947- Prvý záznam o Ridgebackoch v Kanade a v Amerike.

1948- Prvý záznam o Ridgebackoch v Potrugalsku a Holandsku.

1948- Prvé Ridgebacky zaregistrované v Kanade.

1951- Prvý RR šampionát dokončený v Kanade.

1951- Prvý RR šampionát dokončený v Anglicku.

1952- Prvý RR so zloženou skúškou poslušnosti v Kanade

1955- Ridgeback uznaný Americkým Kynologickým Klubom.

1956- Prvý RR šampionát v U.S.A.

1958- Prvý RR so zloženou skúškou poslušnosti v U.S.A.

1966- Prvý ridgeback vyvezený do Austrálie.

1970- Prvý ridgeback vyvezený na Nový Zéland.


Články boli vybrané a spracované z vynikajúcej knihy, ktorá sa zaoberá plemenom Rhodészkeho Ridgebacka.
©The Definitive Rhodesian Ridgeback by David H. Helgesen (2nd Edition - Revised)
Copies of this book are available from the publisher P.O.Box 106, Whonock, B.C., Canada VOM ISO.
Autorské práva vyhradené.
preklad a spracovanie: Krchňavá Milada Luanda RRs www.lady-ridgeback.sk

KAPSKÉ MESTO DNES

RR a HNEDÝ nos z HISTÓRIE

Prvá rytina z Afriky zobrazujúca psa na love gazely pochádza zo 4. tisícročia pred Kristom, ktorá je označovaná aj ako doba pred I. dynastiou. V dobách starovekej egyptskej ríše lovili chrti pre faraónskych vládcov antilopy a gazely, boli ich strážcami a ochrancami. Preto sa im po smrti dostávalo zvláštnych výsad. Boli mumifikovaní a spoločně pochovávaní se svojimi pánmi v hrobkách s obdobnými obradmi a poctami. Známa je balzamovaná mumia faraonského chrta Abuwtiyuwa, ktorá je uložená v západnej časti Cheopsovy pyramídy. Najstaršie vyobrazenie boha Anubisa so šakalou hlavou je staré 7 500 rokov a nie sú pochybnosti, že ide o hlavu psa, faraonského chrta. Ostatné teórie, že prapredok faraona je šakal, je viac než pravdepodobné.

Psy však nemali v starom Egypte len svojich priaznivcov. Podľa jednej z legiend, dala kráľovná Kleopatra počas svojej vlády prikázala chrtov vyhubiť. Ale Egyptská ríša zanikla a s ňou i faraónske psy. Dlho sa myslelo, že úplne vyhynuli, a že nám doklady o ich existencii zostanú len v skulptúrach a vyobrazeniach uložených v egyptských historických múzeách. Až v šesťdesiatych rokoch minulého storočia na ostrove Malta bol náhodne objavený pes, ktorý bol typovo homogénny a v detailoch zodpovedal tisíc rokov starým kresbám faraónskych psov. Predpokladá sa, že ich tam priviezli fenickí kupci. Počas rokov i vďaka izolácii divých psov sa toto plemeno zachovalo do dnešnej doby. Faraónsky pes má žlto-hnedé sfarbenie srsti, pečeňovú, alebo hnedú farbu nosa, jantárové oči a  výšku od 53- 64cm.

Miesta prvého výskytu Faraónskeho i Hotentótskeho psa sú si veľmi blízke a je teda vysoká pravdepodobnosť, že majú spoločných predchodcov. Faraónsky pes je jasným dôkazom, že gén pre hnedý nos sa vyskytoval ešte skôr, než siahajú historické pramene pre vývoj Rodézskeho ridgebacka.

Prvým hnedonosým psom v RR databázach RR je fenka z Južnej Afriky Wendy of Gazeley. Dodnes je považovaná za fenu s najkrajšou hlavou. Podľa databáz sa mohla narodiť v rokoch 1940 až 1950. Je z nepríbuzného spojenia a v jej rodokmeni sú psy z chov. staníc Eskdale, Dumbruck, Lions Den, Viking, Avondale a Rivonia. Sú to prvé registrované stanice Rodézskych ridgebackov v Južnej Afrike a Rhodézii. Ak teda na tejto chovateľskej základni predkov bola odchovaná fena s hnedým nosom, je viac než jasné, že jej predkovia museli niesť gén pre hnedý nos. Pretože psy zo spomenutých chovateľských staníc boli či už priamo alebo nepriamo získavané od Van Rooyena, museli v sebe tento gén pre hnedý nos niesť dlhšie generácie.
Ak zvážime fakt, že gén pre hnedý nos niesli aj Hotentótske psy je pravdepodobné, že RR v sebe tento gén uchováva od začiatku historického vývoja plemena. Preto je varianta ridgebacka s hnedým nosom bezpochyby rovnocenná s ridgebackom s čiernym nosom. Faktom je, že ak by bol hnedý nos a jantárové oko prekážkou, alebo otázkou prežitia hnedonosých psov žijúcich v Afrike, tento gén by sa neuchoval dodnes.

HISTÓRIA RR na SLOVENSKU
V roku 1987 keď Slovensko a Čechy tvorili ešte jednu krajinu "Československo" pani MVDr. Beatrice Izáková do našej krajiny priviezla prvého Rodézskeho Ridgebacka - Merigals Elandu - narodenú 02.06.1987 zo Švajčiarska  - neskôr v držaní ch. st. Ropotamo - Morava. Približne v tom istom čase bola do Prahy dovezená iná fenka zo Zambie - Amy Red Wayside nar. 27.01.1987 - ch.st. z Africké Savany. Merigals Elanda bola pšeničnej farby a jej potomkovia mali farbu srsti pšeničnú až svetlopšeničnú. Amy Red Wayside bola červenopšeničná a jej potomkovia niesli túto farbu. Neskôr boli dovezené ďalši psy, ako napr: Shingi Menystones, Peacock Rose... ktorí vlastne vytvorili základňu pre náš chov. Dnes sú Slovensko a Čechy rozdelené, ale napriek tomu v chove RR máme veľa spoločného, keďže bol Slovenský chov založený práve na RR pochádzajucich z Čiech.


Amy Red Wayside

Merigals Elanda


Shingi Menystones

Prvý registrovaný Ridgeback na Slovensku bola AFRA z Africké Savany.
Prvá registrovaná ch. st. na Slovensku bola ZO ZÁMOCKÉHO PARKU - majiteľ P. Hutár J. 
Prvý registrovaný vrh RR bol v roku 1991.
Klub chovateľov Rhodészkych Ridgebackov (SKCHR) bol založený 19.8.1994
SKCHR zastrešuje plemeno Rhodészky Ridgeback a Thajský ridgeback.



Preklad a tvorba Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. - Luanda kennel
Autorské práva vyhradené © MK.

MK: Verím, že táto stránka o vzniku plemena Rhodészkeho Ridgebacka- Afrického Levieho psa, prinesie veľa odpovedí na otázky o jeho vývoji. THE DEFINITIVE RHODESIAN RIDGEBACK od Davida H.Helgesena je kniha odkiaľ som čerpala námet a texty.
Na vytvorení tejto prezentácie som pracovala niekoľko mesiacov a preto by som sa chcela poďakovať mojej rodine za trpezlivosť so mnou - a hlavne môjmu manželovi Tomášovi :o)
© Milada Krchňavá - Február 2005