Slovenský Klub Chovateľov Ridgebackov

19.10.2019 po ukončení XXV. Výročnej špeciálnej výstavy sa konalo slávnostné stretnutie členov SKCHR. Zišli sme sa v hojnom počte a takmer do posledného miesta sme obsadili slávnostne pripravenú reštauráciu. Programom tohto posedenia bolo zaspomínať si pri prezentácii 25-ročnej histórie klubu, odovzdať ocenenia navrhnutým členom klubu a potom si spoločne posedieť v priateľskej atmosfére pri občerstvení. Viac vám priblížia atmosféru príspevky od našich členov, ktoré sme dostali.

Dlhý a pre vystavovateľov náročný deň 19. október 2019 sa chýli k večeru a my sa schádzame v reštaurácii plní očakávaní. Otvorenie tradične pripadlo predsedovi a po ňom sme sledovali prezentáciu Jany Bagarovej z 25-ročnej histórie nášho klubu. Zaspomínali sme si na začiatky klubových akcií, na nadšencov, ktorí ho zakladali. Obrazové materiály poskytla pani Dana Müllerová, v súčasnosti najdlhšia členka, ktorá sprevádza dianie klubu takmer od jeho začiatku.

Hoci v úvode nášho stretnutia sa zdalo, že sú niektorí z nás ešte nesústredení, alebo myšlienkami vo výstavnom kruhu, možno i hladní, fotky a krátke video našich psíkov hneď každého zaujali. Hľadali sme niekoho blízkeho, známeho ... a podarilo sa. Nás veľmi potešila fotka nášho mladšieho syna s Adelaide z vôbec prvej Agility, ktorá bola niekoľko rokov ústrednou pozvánkou k tejto atraktívnej aktivite našich psíkov ale aj ich majiteľov. Tu vznikol i povestný slogan „čo nezvládne pes, urobí jeho majiteľ“. Úsmevy na perách nám vyvolali majitelia preskakujúci cez prekážky alebo preliezajúci tunelom a hlavne ich vytešené psíky, ktoré tieto prekážky len obehli = rozumej s radosťou ich ignorovali. Spoznali sme tam i o „trošku“ mladšie niektoré naše členky, či detské obrázky dnes už mladých dám.
Zjavne pozoruhodným pre dnešnú mladú generáciu členov boli začiatku Coursingu v značne amatérskom prevedení. Avšak nadšenie bolo obrovské. Nevadil ani prudký svah, z ktorého si musel každý majiteľ najskôr pritiahnuť návnadu, ... a potom tie športové výkony a šprinty našich RR-ov boli aspoň pre nás „pamätníkov“ úžasným zážitkom. Naviac sa mi vybavili spomienky, keď môj manžel držal mladého „nabudeného“ Bardyho, až ho neudržal, lebo pes sa vyvliekol z obojka = použil techniku „zacúvaj medzi nohy“ a letel za návnadou .... a manžel už ležal na tráve J ... a nebol sám...
No vskutku zabavili sme sa teda riadne.
Možno mi len dovoľte pár slov na vysvetlenie – najväčší problém pri „amatérskom“ coursingu vtedy bolo nájsť vhodný motor. Ak niekto (rozumej Martin Bagár, súčasný „farmár“) obetoval svoje auto – presnejšie povedané zhodil jedno koleso a na nápravu nasadil upravený disk, potom sa zábava mohla začať. Stačilo už len nechať naštartované auto.
Z týchto hravých začiatkov klubových akcií sme sa cez jednotlivé volebné obdobia dostali k súčasnosti a pripomenuli sme si okrajovo nevyhnutné zmeny, či už v zložení vedenia klubu alebo zmeny všetkých poriadkov – ktoré si členská základňa a život v kynológii vyžiadal.
Po skončení prezentácie nasledoval ďalší bod programu – prípitok na ďalších n-rokov úspešného fungovania nášho klubu, prednesený predsedom p. Handzušom.
Nasledovalo oceňovanie dlhoročných členov za prospešnú prácu či už v oblasti chovateľstva, výstavníctva a propagácie plemena. Rada by som touto cestou poďakovala vedeniu klubu za ocenenie, ktoré samozrejme patrí nám obom. Osobne sa mi veľmi páčilo hlavné ocenenie – zaujímavý šperk - ako inak RR - v metalickom prevedení. Ocenených bolo samozrejme viac.
Sladkým vyvrcholením celého večera bola úžasná torta, šťavnatá, chuťovo veľmi zaujímavá a štýlovo nadizajnovaná. Veľké poďakovanie patrí pani cukrárke a tak trošičku i nášmu predsedovi, keďže sa ujal ťažkej úlohy - jej krájaniu.
Chcela by som sa touto cestou ešte poďakovať členom vedenia za zorganizovanie tohto príjemného spomienkového večera. Som presvedčená o tom, že spomienky potrebujeme, aby sme vedeli napredovať a vyhnúť sa zbytočným chybám. Prajem preto celému vedeniu veľa dobrých nápadov, energie a zdravého sebavedomia do ďalších dní.

Jana Hladká + 1 J