Slovenský Klub Chovateľov Ridgebackov

Čoraz častejšie sa u RR stretávame s diagnózou hypotyreóza – znížená funckcia štítnej žľazy. Toto plemeno patrí medzi 20 predispozične najzaťaženejších na toto ochorenie, preto by mu mali najmä chovatelia, ale aj majitelia psov venovať zvýšenú pozornosť, a to o to viac, že ide o ochorenie s pomalým priebehom, nenápadnými symptómami, no nezriedka fatálnymi dôsledkami.

Ako to funguje

Štítna žľaza produkuje hormóny tyroxín (T₄)[1], trijódtyroín (T₃)[2] a kalcitonín[3]. Hormóny T₄ a T₃ sú v organizme veľmi dôležité, pretože riadia intenzitu metabolických procesov, ovplyvňujú telesný rast a fungovanie ďalších systémov. Ich syntéza je regulovaná tyreotropínom (TSH), hormónom, ktorý sa tvorí v prednej časti hypofýzy[4]. Bunky hypofýzy uvoľňujú TSH v závislosti od hladiny hormónov štítnej žľazy v krvi – keď hladina hormónov T₄ a T₃ v krvi klesne pod istú úroveň, uvoľní hypofýza viac TSH, ktorý stimuluje folikuly štítnej žľazy k zvýšenej produkcii hormónov a naopak (ide o tzv. negatívnu spätnú väzbu). Samotnú produkciu TSH riadi hypotalamus[5], a to prostredníctvom dvoch hormónov, z ktorých jeden produkciu stimuluje (tyreoliberín[6]) a druhý tlmí (somatostatín).

[1] Thyroxín viaže na seba 4 atómy jódu. Ovplyvňuje látkovú výmenu. Pomer do krvi zo štítnej žľazy uvoľneného tyroxínu a trijódtyroínu je 20:1. Až 40% tyroxínu sa mení na trijódtyroín v pečeni, obličkách a slezine.[2]Trijódtyroín na seba viaže 3 atómy jódu. Je to hormón silného účinku (10x účinnejší ako tyroxín), ktorý ovplyvňuje takmer všetky procesy v tele (telesná teplota, rast, srdečný tep, odbúravanie tukov a cukrov).[3] Kalcitonín reguluje hladinu vápnika v tele.[4] Hypofýza (podmozgová žľaza) je žľaza s vútorným vylučovaním. Ostatným žľazám s vnútorným vylučovaním je nadradená.[5]Hypotalamus je spodná časť medzimozgu. Riadi takmer všetky vegetatívne funkcie organizmu, jeho úlohou je zabezpečiť zosúladenie jednotlivých systémov (napr. príprava organizmu na fyzickú alebo psychickú zaťaž). Tvoria sa tu viaceré hormóny, medzi ktoré patria aj hormóny podporujúce (liberíny) a utlmujúce (statíny) činnosť hypofýzy.[6]Tyreoliberín sa uvoľňuje vo zvýšenom množstve napríklad aj ako reakcia na chlad - zrýchlenie metabolizmu zabezpečuje zvýšenie teploty organizmu.

Čo je hypotyreóza

Hypotyreóza je ochorenie charakterizované nedostatočným množstvom hormónov štítnej žľazy v organizme, čo spôsobuje spomalenie metabolických procesov a iné poruchy rôznych systémov. Môže k nemu viesť chybná tvorba samotných hormónov, poškodenie štítnej žľazy či chyba v kontrolnom mechanizme ich produkcie na akejkoľvek z vyššie uvedených úrovní. Rozlišuje sa hypotyreóza:
-      primárna (vzniká pri poruche funkcie štítnej žľazy),
-      sekundárna (vzniká pri poruchách hypofýzy alebo ňou riadených regulačných mechanizmov),
-      terciárna (vychádza z porúch na úrovni hypotalamu).

Ako hypotyreóza vzniká

Vrodená hypotyreóza je vzácna tak u ľudí, ako aj u psov. Jej príčinou sú abnormálny vývoj štítnej žľazy či hypofýzy, alebo hypotalamu, defektná tvorba hormónov, znížená činnosť štítnej
žľazy matky či poruchy stimulácie štítnej žľazy hormónom TSH. Nedostatok hormónov štítnej žľazy je prítomný už u šteniat, no buď spôsobí smrť, alebo sa ani nespozoruje, pričom sa neskôr prejavia zjavné príznaky spojené najmä s rastom organizmu a celkovým fyzickým vývojom organizmu (disproporcionalita, krátky chrbát, hrubé, skrátené hrdlo, hrubé, krátke predné končatiny, útle, atrofické zadné končatiny, široký, hlboký hrudník, veľká hlava, smutný pohľad…), ale aj s vývojom nervového, pohlavného a tráviaceho systému. Poruchy bývajú z veľkej časti nezvratné.
Získaná hypertyreóza u psov býva takmer vždy spôsobená nezvratným poškodením štítnej žľazy, ide teda takmer vždy o primárny druh hypotyreózy. Je to ochorenie progresívne, ktorého klinické príznaky sa môžu vyvíjať nenápadne aj niekoľko rokov. Rozlišujú sa dva typy poškodenia štítnej žľazy vedúce k hypertyreóze, pričom je celkový pomer ich výskytu približne 1:1, no môže byť pri jednotlivých plemenách odlišný:
a)     lymfocytárna tyreoiditída alebo autoimunitný zápal,
b)    idiopatická degenerácia štítnej žľazy alebo idiopatická folikulárna atrofia. 
A) Lymfocytárna tyreoiditída alebo autoimunitný zápal
V tomto prípade sa telo správa k štítnej žľaze ako k cudziemu telesu, imunitný system vytvára protilátky, ktoré napádajú tkanivá štítnej žľazy, čo vedie k zápalu. Jeho prítomnosť v tele sa dá stanoviť práve na základe prítomnosti týchto protilátok v sére – obyčajne ide o antityreoglobulínové protilátky TgAA.
Výskumy ukazujú, že ide o dedične vysoko predisponovanú poruchu imunoregulačného systému, ktorej výskyt je u plemien rôzny. S plemnnou príslušnosťou dokonca súvisí nielen priebeh a postup ochorenia u postihnutého jedinca, ale aj vek, v ktorom ochorenie prepukne. Rodézsky ridgeback patrí medzi 20 najzaťaženejších plemien. Výskumy ukázali dokonca prepojenosť rizika hypotyreózy a prítomnosti istej alely, ktorá sa vyskytuje vo zvýšenej miere okrem dobermanov a anglických setrov aj u RR.
Okrem plemennej príslušnosti na ochorenie vplývajú mnohé iné faktory. Jeho iniciátorom môže byť aj ročné obdobie[1] či geografická poloha, výskyt rôznych toxínov v prostredí, dokonca existovali hypotézy o vplyve pravidelných vakcinácií na vznik zápalových ochorení štítnej žľazy, tie sa však nepotvrdili.

[1] Výskum vplyvu teploty a sezónnosti na činnosť štítnej žľazy u psov sa dokázal aj na Slovensku. Koncentrácie T3 a T4 sa ukázali byť nižšie u zdravých aj chorých psov v teplom období. Ochorenie štítnej žľazy sa teda častejšie prejaví v teplých mesiacoch,keď pokles hladiny týchto hormónov u postihnutých psov výraznejšie zasiahne metabolizmus. 

Vývoj ochorenia má niekoľko štádií:

1)     Subklinický (tichý) zápal - malé zápalové ložiská, histologická štruktúra buniek štítnej žľazy je v norme, prítomnosť zápalu je stanoviteľná len na základe prítomnosti protilátky TgAA v sére. Stav bez klinických príznakov.

2)    Pri poškodení 60-70% tkaniva štítnej žľazy sa v sére okrem protilátok typu TgAA objaví aj zvýšené množstvo TSH, ktorý stimuluje funkčné časti štítnej žľazy k produkcii T₄ a T₃. Hladina týchto hormónov v krvi je normálna, no dochádza k zmenám tvaru zdravých folikúl štítnej žľazy, ktoré sú nadmerne zaťažené, čo znamená, že histologický nález je pozitívny. Stav bez klinických príznakov.

3)     Pri poškodení takmer celého funkčného tkaniva štítnej žľazy výrazne poklesne v krvi hladina T4. Pre toto štádium je teda typické okrem prítomnosti protilátok typu TgAA aj zvýšené

4)     množstvo TSH pri nízkej hladine T4. Ani v tomto štádiu nemusia byť klinické príznaky zrejmé.

B) Idiopatická degenerácia štítnej žľazy alebo idiopatická folikulárna atrofia. 

Pri tejto forme poškodenia štítna žľaza stráca parenchým (funkčné tkanivo), ktorý sa mení na tukové alebo väzivové tkanivo. Príčina vzniku tejto premeny nie je známa. Časť prípadov predstavuje konečné štádium autoimunitného zápalu.

Andrea Č. Černáková
ByBeira kennel
www.beira.sk

Zdroje:

Peter A. Graham, BVMS, PhD, Kent R. Refsal, DVM, PhD: Etiopatologické nálezy při hypotyreóze psu, Veterinary clinics, Praxe malých zvířat, 4/1-2008
Ján Danko, Slávka Flešárová a kol: Anatómia psa, Ikar, 2008
Tučková a kol.: Vplyv teploty ovzdušia a sezónnosti na hladiny tyroidných hormónov u psov
MVDr. Martin Grym: Je třeba se bát dědičné hypotyreozy?, www.veterina-info.cz
Robert E. Shiel: Terciální hypotyreóza u psa
MVDr. Martin Sosnar: Kretenismus u křížence nemeckého ovčáka, popis prípadu, veterinárny ordinácia Althea
Znížená funkcia štítnej žľazy, www.zdravie.sk
Hypotyreóza, www.hovawarty.sk