Slovenský Klub Chovateľov Ridgebackov

Epilepsiu môžeme rozdeliť na viacero typov podľa:

1. príčin vzniku

2. klinických a najmä elektro-encefalografických (EEG) znakov

3. typov záchvatov

1. ROZDELENIE PODĽA PRÍČIN VZNIKU

Primárna epilepsia – známa tiež ako idiopatická, záchvaty nastupujú bez akéhokoľvek príčinného ochorenia. K stanovenie diagnózy primárnej epilepsie dochádza vylúčením akýchkoľvek ochorení postupným použitím jednotlivých vyšetrovacích metód (rozbor krvi, moču, EKG, CT, MRI, EEG atď.). Primárna epilepsia má silnú genetickú predispozíciu. Diagnóza primárnej epilepsie však nie je dôkazom genetického defektu plemena. To by mohol preukázať  iba dôkladný výskum a spracovanie genetickej štúdie (aké v súčasnosti pre plemeno Rhodesian Ridgeback prebieha vo Fínsku, jedným z cieľov tohto  projektu je identifikovať gény zodpovedné za epilepsiu u RRc čo nám umožní pozitívne diagnostikovať dedičnú formu a podniknúť kroky na zníženie výskytu epilepsie v chove RR). Psy s primárnou epilepsiou sú klinicky zdravé zvieratá s nižším prahom vedúcim k epileptickému záchvatu.

Sekundárna epilepsia – tiež nazývaná symptomatická, vzniká ako možný dôsledok ochorenia či poškodenia mozgu, ako aj iných orgánov. Ide napríklad o vývojové ochorenia a nádory mozgu, toxické ochorenia (otrava olovom, arzénom, organofosfátmi a pod.), metabolické ochorenia (nízka hladina cukru, choroby pečene, obličiek, štítnej žľazy), kardiovaskulárne ochorenia, nutričné ochorenia (tiamín, parazitizmus), traumatické (akútne úrazové ochorenia).  

Nie je vylúčené, že jedinci s výsledkom „CLEAR“ pre primárnu epilepsiu môžu byť v priebehu života postihnutí sekundárnou formou epilepsie (v dôsledku iného ochorenia). Zdraví jedinci s výsledkom „CARRIER“ (nositelia recesívneho génu) by nemali byť z chovu vyraďovaní z dôvodu výrazného ochudobnenia genofondu v chove plemena, ale mali by byť použití iba v páre s jedincom „CLEAR“.

2. ROZDELENIE PODĽA KLINICKÝCH A EEG ZNAKOV

Generalizovaná epilepsia – patologický výboj sa šíri naraz a symetricky na celý mozog

Parciálna epilepsia  – k podráždeniu dochádza v jednej časti alebo jednej hemisfére mozgu

3. ROZDELENIE PODĽA DRUHOV ZÁCHVATOV

Epileptický záchvat môže mať viacero druhov a intenzitu prejavov. Odborníci najčastejšie uvádzajú

a) generalizované záchvaty
b) parciálne záchvaty
c) myoklonické záchvaty
d) združené záchvaty
e) status epilepticus

a) Generalizované záchvaty

Tonicko-klonické,  nazvané ako „GRAND MAL“  (veľký) alebo „MILD“ (stredný) záchvat 

Môžumať rôznu silu i formu  a sú obvykle spojené s primárnou epilepsiou. Vyznačujú sa symetrickými  pohybmi oboch predných alebo zadných končatín, oboch viečok, kútikov papule, a podobne. V grand mal záchvate dochádza najskôr k tonickej fáze (fáze napätia tkaniva svalov), zviera klesne, stráca vedomie a kŕčovito napne končatiny. Dochádza k zástave dýchania. Táto fáza trvá obvykle veľmi krátko pred začiatkom klonickej (šklbavej, trhavej) fázy keď zviera „pádluje“ končatinami, trasie hlavou, môže mať kŕčovito zavretú či otvorenú papuľu. Ďalšie príznaky, ktoré sa objavujú v priebehu tonickej alebo aj klonickej fázy, môžu byť rozšírenie zreníc, nadmerné slinenie až pena na papuli, niekedy nekontrolované močenie a defekácia. Generalizovaný záchvat  môže mať aj miernejšiu „MILD“  formu,   obvykle bez straty vedomia, záchvaty  zahrnujú krátke trhanie svalov a natiahnutie končatín. 

Absencia alebo aj „PETIT MAL“ záchvat

Tieto „malé“ záchvaty sú popísané ako zriedkavé a takmer nepozorované. Známky sú krátke, môžu sa vyznačovať prázdnym pohľadom, strnulosťou, stratou svalového napätia, rotáciou očí dohora, krátkou stratou vedomia.

b) Parciálne záchvaty

Parciálne záchvaty môžu byť simplexné alebo komplexné. Pri simplexných parciálnych záchvatoch sú pohyby a svalové zášklby obmedzené na jednu oblasť tela, napr. jednu končatinu, hlavu alebo trup  vykrútený do jednej strany, zášklby časti tváre.  Trvajú väčšinou sekundy až desiatky sekúnd. Komplexné parciálne záchvaty sa okrem motoriky týkajú obyčajne i netypického správania, ktoré sa opakuje pri každom záchvate. Psy podobne  ako ľudia, môžu mať okrem neobvyklých pohybov pri týchto záchvatoch nezvyčajné vizuálne, čuchové, sluchové a emočné vnemy. Môžu mať strach, hystericky bežať, chytať imaginárnu muchu, mať prejavy agresie, štekať, hrýzť a podobne.  Sprievodným znakom môže byť napríklad prehnaný smäd alebo hlad, zvracanie, hnačka, nadmerné slinenie, alebo brušná úzkosť. Abnormálne chovanie môže trvať niekoľko minút až hodín. Napriek tomu, že  parciálne záchvaty sú spojené obvykle so sekundárnou epilepsiou,  môžu prejsť ku generalizovanému záchvatu.

c) Myoklonická epilepsia

Náhle rýchle svalové kontrakcie sú typické pre záchvaty  myoklonickej epilepsie (ME). Myoklonia = rýchly zášklb svalov, trvá často menej ako 10 sekúnd. Genetickým výskumom niektorých plemien psov, ktorých jedinci trpeli myoklonickou epilepsiou, bolo zistené, že ide o dedičný druh choroby, kde je testovaný jedinec je podľa výsledku „AFFECTED“,  „CARRIER“ alebo „CLEAR“  (postihnutý, nositeľ alebo čistý - bez postihnutia) zmutovaného recesívneho génu.  Myoklonická epilepsia môže byť symetrická aj asymetrická, generalizovaná alebo i lokálna, môže prebiehať takmer nebadane, či jasnými bleskovými zášklbmi svalov. Psy trpiaci ME počas záchvatu nikdy nestrácajú vedomie, niektoré sa dokonca snažia chodiť. Záchvaty nastupujú  typicky v ranných hodinách po prebudení, alebo v čase kľudu.

V súvislosti s nástupom ME v šteňacom veku, resp. v adolescencii, hovoríme o juvenilnej myoklonickej epilepsii (JME). Závažnejším druhom je progresívna myoklonická epilepsia s nesymetrickými, nesynchrónnymimyoklóniami, tonicko-klonickými záchvatmi, klonickými a myoklonickými kŕčmi i absenciou.  Jej prognóza býva nepriaznivá.

d) Združené záchvaty

V priebehu 24 hodín môže následne po sebe nasledovať  viacero epileptických záchvatov, medzi ktorými  sú len krátke časové úseky, kedy pes nadobudne vedomie. Združené záchvaty (tzv. kluster)  sa často môžu zameniť so záchvatom typu Status epilepticus

e) Status epilepticus

Súvislý záchvat, ktorý môže trvať pol hodinu, často i dlhšie, alebo ako séria epileptických záchvatov bez fázy nadobudnutia normálneho vedomia. Väčšina pacientov obvykle trpí generalizovanými záchvatmi s tonicko-klonickými stavmi. Aj keď status epilepticus môže nastať pri primárej aj pri sekundárnej epilepsii, môže nastať u psov náhle aj bez predchádzajúceho výskytu kŕčov a je považovaný za ohrozenie života.

Spracoval: Mária Kováčová, júl 2016

Odborný dohľad: MVDr. Zita Filipejová
Zdroj: canine-epilepsy.com, canine-epilepsy.net, canineepilepsy.co.uk