Slovenský Klub Chovateľov Ridgebackov

Syndróm konského chvosta (známy tiež ako cauda equina syndróm, skrátene CES, tiež SCE) je súhrnné pomenovanie viacerých symptómov, ktoré bývajú zapríčinené kompresiou, posunom alebo poškodením konca miechy alebo nervových vláken v spodnej časti chrbtice. Tento syndróm postihuje najviac veľké plemená psov, obzvlášť psy v záťaži, a to najmä v staršom veku, dá sa teda predpokldať, že jeho vznik súvisí s opotrebovaním stavcov a medzistavcových platničiek.

CAUDA EQUINA - KONSKÝ CHVOST
Cauda equina - konský chvost je zväzok nervových koreňov nadväzujúci na miechu v lumbosakrálnej oblasti, odkiaľ vlákna pokračujú do zadných končatín a zadných častí tela. Názov je odvodený od podoby tohto nervového zväzku na konský chvost.

SYNDRÓM KONSKÉHO CHVOSTA - KLINICKÉ PRÍZNAKY
Syndróm konského chvosta má viaceré prejavy. Medzi prvé príznaky môže patriť sťažená, neistá chôdza, slabosť zadných končatín, pes môže nedostupovať na labky zadných nôh (“vlečie ich za sebou”, pri chôdzi si šúcha pazúry o povrch), ťažkosti pri vstávaní a sadaní. Neskôr to môže byť krívanie, odmietanie zvýšenej námahy (hlavne skákanie), odmietanie chôdze po schodoch, zle nesený - padajúci chvost, zvýšenie bolestivosti dolnej časti chrbta. Môže dôjsť aj k ochrnutiu, atrofii svalov a úniku moču i stolice.

PRÍČINY VZNIKU OCHORENIA
Príčiny vzniku tohto syndrómu sú rôzne, niekedy je ťažké určiť, či ide o stavy vrodené alebo získané, niekedy sa podmieňujú i kombinujú, ukazuje sa, že často priamo súvisia s vekom psa a opotrebovaním platničiek a stavcov v dôsledku záťaže. Najčastejšie príčiny vzniku CES:
- degeneratívne zmeny na stavcoch a platničkách; ide napríklad o spondylózu (vznik kostných výrastkov — osteofytov) v oblasti medzi posledným driekovým a prvým krížovým stavcom, o osteochondrózu krížovej kosti (poškodenie chrupavky v dôsledku nedostatočného prekrvenia, ktoré môže viesť až k odumretiu tkaniva), alebo o poškodenie platničiek, ako napríklad hernia disku (vyskočená platnička), keď rôsolovité jadro platničky tlačí na vonkajšie chrupavky, čo spôsobí vysunutie platničky do miechového kanála, a teda jeho zúženie (degeneratívna stenóza), čím vzniká tlak na miechu, prípadne priľahlé nervové korene,
- vrodené abnormality stavcov v dolnej časti chrbtice, ako napríklad vrodená stenóza (zúženie) chrbticového kanálu, prechodový stavec a polovičný stavec; ukazuje sa, že tieto abnormality síce priamo nezapríčiňujú stlačenie konského chvosta, ale menia biomechaniku chrbtice, v dôsledku čoho dochádza k zmenám na kostných a mäkkých tkanivách, čo môže, spôsobiť CES,
- zápaly v tejto časti chrbtice (diskospodylitída - zápal medzistavcovej platničky a priľahlých častí stavca – na namáhaných platničkách dochádza k mikrofraktúram, ktoré sú ideálnym miestom pre množnie baktérií),
- zmeny spôsobené úrazom (zlomeniny, vykĺbenie stavca),
- nádory chrbtice a nervov.
DIAGNOSTIKA A LIEČBA
Keďže vieme, že tento syndróm postihuje najmä veľké plemená a psy s nadmernou záťažou, diagnóza sa dá vydedukovať na základe typických príznakov, plemena, kondície psa a jeho životného štýlu či prípadných zranení. Okrem poúrazových stavov je stanoviť príčinu vzniku CES pomerne náročné. Diagnostika sa robí RTG vyšetrením, metódami, ktoré si vyžadujú vstrekovanie kontrastnej látky (myelografia, epidurografia, diskografia) alebo CT či MRI vyšetrením. Každá z metód má svoje výhody i nevýhody, ako aj presnosť, niektoré môžu byť aj rizikové. CT a MRI vyšetrenia sú najspoľahlivejšie, ale zatiaľ málo dostupné. CES si u pacientov vyžaduje pokojový režim. Po stanovení príčiny sa určí liečba. V prípade zápalov sa nasadia nesteroidné protizápalové liečivá (znižujú aj bolestivosť) a antibiotiká, ktoré zvyčajne do niekoľkých týždňov odstránia infekciu aj zápal. Konzervatívne sa v prvých štádiách pristupuje aj pri degeneratívnych poškodeniach (spondylóza, poškodenie stavcov, artróza), a to buď rovnako podávaním nesteroidných antiflogistík, alebo, vo vážnejších prípadoch, podávaním kortikoidov počas niekoľkých týždňov. V týchto prípadoch symptómy po terapii ustúpia, no po istom čase sa vrátia. Pri vážnych stavoch, prípadne stavoch, kde sa očakáva progresívne zhoršenie, sa volí chirurgický zákrok. Chirurgicky sa riešia aj nádory s dobrou prognózou vyliečenia. Všeobecne sa samozrejme prognózy na uzdravenie i rekonvalescenciu psa odlišujú v závislosti od miery poškodenia. Platí, že čím skôr sa začnú príčiny CES liečiť, tým menšie následky u psa nastanú. U väčšiny postihnutých jedincov je nutné vyhýbať sa celoživotne najmä tým aktivitám, ktoré zaťažujú lumbosakrálnu oblasť (skákanie cez prekážky, chodenie po schodoch). V prípade (dočasného) ochrnutia, môže byť pre psa riešením vozíček. Súčasťou terapie môže byť aj akupunktúra či fyzioterapia. Pri starších psoch sa vo všeobecnosti odporúča podávanie chondroprotektív, ktoré posiľňujú chrupavky.

© Mgr. Andrea Černáková, august 2016 
Zdroje: http://theses.vet-alfort.fr/telecharger.php?id=224 Ján Danko, Slávka Flešárová a kol: Anatómia psa, Ikar, 2008 Svět psů, 01/2009 www.veterinarsliac.sk