Slovenský Klub Chovateľov Ridgebackov

(Skúsenosť chovateľa a odborný výklad veterinárneho lekára)

     Dobrý chovateľ sa o svojich psov svedomito stará nielen počas počas ich reprodukčného veku, ale po celý ich život – kŕmi ich kvalitnou stravou, zabezpečuje psom aktívnu fyzickú aj psychickú činnosť, pravidelne ich necháva očkovať, snaží sa predchádzať akýmkoľvek zdravotným problémom a najmä svojich psov miluje. Aj keď som neodchovala žiaden vrh a teda nie som celkom “chovateľka”, počas 7 rokov života svojej sučky Hakiky som sa vždy snažila starať sa o ňu dokonale vo všetkých smeroch. Čo sa zdravia týka, popri pravidelných očkovaniach som musela riešiť iba zopár ľahkých úrazov. Oveľa viac starostí mi však robila falošná gravidita, počas ktorej sa Hakike (cca 2 mesiace po háraní) až enormne nalievali mliečne žľazy mliekom. Mlieko jej doslova samovoľne tieklo. Často jej po ňom na žľazách ostávali hrčky, ktorých som sa dosť obávala, nakoľko mi je jasné, že zanedbanie takéhoto stavu môže prispieť k vzniku nádorov na mliečnej žľaze.

Osobne nie som veľkým zástancom homeopatie, tak som na radu veterinárneho lekára vždy riešila „falošku“ prirodzenou cestou - obmedzením stravy a prebytkom pohybu svojej sučky. Tento spôsob síce fungoval perfektne, ale doba, kým sa mlieko celkom stratilo, sa každým ďalším háraním predlžovala a Haki za tú dobu výrazne strácala na váhe. Len čo sa dostala do pôvodnej formy, ohlásilo sa ďalšie háranie. Tesne pred dovŕšením siedmeho roku veku Haki som začala uvažovať o možnosti kastrácie. Zvažovala som, či už je na to správny čas. Moja sučka si za sedem rokov predsalen prešla dokonalým hormonálnym vývojom, a tak som kastráciu brala najmä ako možnosť zdravotnej prevencie do budúcna – nielen ako jednoduchú záležitosť, vďaka ktorej sa elegantne vyhnem háracím nohavičkám a praniu pelechu od mlieka.

Prostredníctvom kastrácie som  chcela predísť nádorovým ochoreniam mliečnej žľazy Hakiky a tiež možným nádorovým a zápalovým ochoreniam maternice (endometritíde – zápalu maternice, pyometre – pokročilému štádiu zápalu maternice). Začala som zbierať informácie o tom, aký vplyv bude mať takýto zásah do reprodukčných orgánov na ďalšie zdravé fungovanie psa. Pozorne som si vypočula veľa odborných aj veľa laických názorov „pre“ a „proti“. Pátrala som po odborných štatistikách dostupných na internete, prečítala som množstvo článkov o výhodách a rizikách kastrácie. Kastráciou sa mení nielen hormonálne (fyzické), ale aj duševné fungovanie psa (dominantný pes si môže utvrdiť ešte viac svoju dominanciu, submisívny pes môže byť ešte prítulnejší atď.). Psí psychológovia upozorňujú na to, že kastrovaní jedinci sa v dôsledku tohto zásahu dostávajú na najnižší stupeň v hierarchii psej svorky. Hakika však žije primárne v ľudskej svorke – vo svojej rodine a chcem, aby s nami bola čo najdlhšie. A tých dôvodov “pre” bolo viac ako tých “proti”. Preto som nakoniec zvolila kastráciu bez väčších pochybností.

Dnes už je dostupná okrem klasickej invazívnej metódy – laparotómie (otvorenia brušnej dutiny klasickým operačným rezom) – aj metóda laparoskopická, ktorá je šetrnejšia a má viacero výhod. Pre zákrok som si vybrala Veterinárnu nemocnicu Anima v Žiline. Páčil sa mi odborný a tiež ľudský prístup pána doktora MVDr. Martina Mitru, ktorý mi ešte popri mojom získavaní informácií podrobne vysvetlil, aké sú možnosti kastrácie a tiež jej vplyv na psí organizmus. Trpezlivo odpovedal na množstvo mojich otázok. Keďže samotná operácia prebieha v celkovej inhalačnej narkóze, MVDr. Mitra navrhol vykonať popri kastrácii zároveň aj gastropexiu (chirurgické prichytenie žalúdka o brušnú stenu ako predídenie možnej torzii v budúcnosti).
Operácii, ktorú Haki absolvovala deň pred Štedrým dňom v r. 2015, predchádzala jej celková zdravotná prehliadka a laboratórne vyšetrenie krvi (všetko v deň operácie priamo v nemocnici). Po laparoskopickom zákroku mala Haki na bruchu dve maličké ranky a jednu väčšiu na boku (obr.2). Rany sa zhojili veľmi rýchlo a bez problémov, kontrolu a vybratie stehov sme absolvovali po 10 dňoch. Som vďačná za starostlivosť a prístup veterinárnej nemocnici Anima, ktorá ma pri odovzdávaní Haki späť do mojich rúk nielen informovala o priebehu zákroku, ale informácie o podrobnej pooperačnej starostlivosti som dostala ihneď aj v písomnej forme na mail, dostali sme antibiotiká a lieky od bolesti. Na druhý deň po operácii som bola zo strany nemocnice telefonicky kontaktovaná (čo je bežnou praxou nemocnice) – zisťovali, ako sa ich pacientovi doma deň po operácii darí, či bez problémov prijíma potravu, vykonáva potreby a či nemá prípadné ďalšie problémy.

2 mesiace po laparoskopickej ovariektómii (obr.3) Haki funguje úplne perfektne, zdravotne aj kondične je v dobrej forme a zdá sa, že jej postavenie v hierarchii svorky, s ktorou chodieva venčiť, nijako neutrpelo. Všetky psy na ňu reagujú zatiaľ rovnako, ako pred kastráciou. Dokonca aj do postele pod perinu sa mi snaží dostať rovnako urputne, ako pred operáciou. Mnohých z vás bude iste zaujímať cena laparoskopickej kastrácie - nelíši sa príliš od klasickej laparotómie. V závislosti od hmotnosti sučky je cena 200,- EUR (20-30kg), vyššia váha 220,- EUR (30-40kg). Gastropexia a vyšetrenie krvi sa účtuje zvlášť, nie je však povinné. Uvedené ceny sú kalkulované v období februára 2016, neskôr doporučujem si ceny overiť priamo na klinike.

Nechápte, prosím, môj článok ako propagáciu kastrácie. Mojím zámerom pri uverejnení tohto článku je podeliť sa s vlastnou skúsenosťou kastrácie mojej sučky Hakiky vo Veterinárnej nemocnici Anima, ale najmä informovať majiteľov psov, ktorí o kastrácii svojho psa uvažujú, o možnostiach, ktoré je dnes veterinárna medicína na Slovensku schopná v otázke kastrácie ponúknuť: o oviariektómii – odstránení vaječníkov sučky, ovariehysterektómii – odstránení vaječníkov spolu s maternicou, o výhodách a nevýhodách jednotlivých metód – invazívnej laparotómie a viac šetrnej laparoskopie. Zároveň ďakujem pánovi MVDr. Mitrovi za jeho súhlas so zverejnením jeho odborného článku o laparoskopickej kastrácii, ktorý publikoval na stránkach odborných veterinárnych časopisov, aj na webovej stránke nášho klubu SKCHR. 

©Mária Kováčová, február 2016

SLOVO ODBORNÍKA

_____________________________________________________________________________________ 

MVDr. Martin Mitra, MRCVS absolvoval univerzitu veterinárskeho lekárstva v Košiciach v roku 2004. Po ukončení štúdia pracoval dva roky na veterinárnej klinike malých zvierat v Českej republike. V rokoch 2006 – 2010 sa vo Veľkej Británii úspešne presadil ako veterinárny lekár vo veterinárnej nemocnici v Londýne poskytujúcej špecializovaný servis v rôznych oblastiach. Jeho profesionálnou záľubou sa stala oblasť chirurgie mäkkých tkanív a ortopédie. S cieľom získať vyššie odborné vzdelanie absolvoval mnohé stáže a workshopy. Absolvoval niekoľkotýždňovú stáž v Kráľovskej univerzitnej nemocnici v Londýne, navštevoval ortopedické a neurochirurgické špecializované veterinárne centrá. V súčasnosti pracuje na získaní RCVS certifikátu z mäkkej a ortopedickej chirurgie pod záštitou Veterinárnej univerzity v Londýne. Jeden týždeň v mesiaci poskytuje chirurgickú a pohotovostnú medicínu vo Veľkej Británii. (pozn.red.: MVDr.Mitra je sám majiteľom psa)

Porovnanie laparoskopickej ovariektómie a klasickej ovariohysterektómie, jej výhody a nevýhody
MVDr. Martin Mitra, MRCVS ©

Kastrácia súk je jedným z najčastejšie vykonávaných chirurgických zákrokov, s ktorými sa vo veterinárnej praxi malých zvierat stretávame. Touto operáciou zabezpečíme kontrolu sexuálneho správania a prevenciu ochorení maternice, nádorov mliečnej žľazy a iné.

V zásade poznáme dve možnosti chirurgickej kastrácie - ovariektómiu (OE) a ovariohysterektómiu (OHE). V prípade preventívnej kastrácie u zdravých súk bez postihnutia maternice úplne stačí odstránenie vaječníkov a ponechanie maternice, ktorá časom atrofuje a nepredstavuje žiadny problém. Naopak pri kastrácii z terapeutických dôvodov je nevyhnutné vykonať OHE. OHE je po technickej stránke komplikovanejšia, časovo náročnejšia a pravdepodobne má súvis s vyššou morbiditou (dlhšia incízia, väčšia intraoperatívna trauma, zvýšený pocit nepohodlia). Z dlhodobého hľadiska medzi technikami neboli pozorované uroginetálne problémy - endometritída/pyometra, inkontinencia moču ani žiadne iné signifikantné rozdiely. Pokiaľ je ovariektómia prevedená správne (celé tkanivo ovária je odstránené) a nedochádza k doplneniu exogénnych progestagénov, endometritída sa vyskytnúť nemôže. OE je u zdravej suky preferovanou kastračnou metódou.^1,2

Laparoskopia je nová chirurgická metóda, prinášajúca výhody, medzi ktoré patrí znížená trauma, menšia rana a v porovnaní s tradičnou laparotomickou chirurgiou vynikajúca vizualizácia. Laparoskopický prístup má pri OE niekoľko výhod - veľmi rýchla regenerácia, rýchly návrat ku predoperačnej aktivite, skrátená anestetická perióda, menšia trauma, znížené krvácanie a v porovnaní s tradičnou laparotómiou vynikajúca vizualizácia.³ Laparoskopická metóda kastrácie prospieva najmä sukám stredných a veľkých plemien.

Prvú laparoskopickú kastráciu suky vykonali v roku 1985  Wildt a Leowier.⁴ Odvtedy sa laparoskopická chirurgia stala široko rozšírenou alternatívou ku laparotomickej chirurgii, o čo sa zaslúžila jej nižšia invazívnosť a lepšia vizualizácia. ^3,5

Na našom pracovisku poskytujeme laparoskopickú OE s dvoma portmi, „Two port laparoscopic ovariectomy technique“ (dvojportová laparoskopická technika ovariektómie). Suku fixujeme v dorzálnej polohe a štandardne pripravíme operačné pole pre aseptický zákrok od sterna po os pubis. Z dôvodu prevencie poranenia močového mechúra a zaistenia dostatočného priestoru v dutine brušnej pred zákrokom vyprázdnime močový mechúr. Pre vytvorenie pneumoperitonea vedieme 5 mm dlhú incíziu kože a podkožia 1 - 2 cm kaudálne od umbilikusu. V mieste incízie zavedieme do peritoneálnej dutiny Veressovu ihlu a následne insufláciou CO2 vytvoríme pneumoperitoneum. Optimálny tlak plynu je 12 mm HG. Po vytvorení pneumoperitonea zavádzame v mieste incízie prvú kanylu - optický port. Po zavedení teleskopu s priemerom 5 mm a so sklonom 30° (Karl Storz GmbH & Co. KG, Tuttlingen, Nemecko) vykonáme revíziu orgánov brušnej dutiny. Druhú incíziu pre kanylu - pracovný port - lokalizujeme kraniálne od umbilikusu v strede medzi sternom a umbilikusom, kanylu zavádzame pod kamerovou vizualizáciou. Nakláňanie suky o 30° na ľavú a pravú stranu pri vykonávaní OE je dôležité kvôli sprístupneniu vaječníkov v dutine brušnej. Vaječník lokalizujeme tak, že najprv identifikujeme maternicový roh. Pomocou uchopovacích klieští uchopíme vaječník za ovariálnu burzu, zdvihneme ho a pritiahneme k dutine brušnej. Vaječník fixujeme ligatúrou perkutánne cez brušnú stenu. Následne do pracovného portu vložíme bipolárne kauterizačné kliešte so skalpelom, kauterizujeme a resekujeme ovárium od mezovária a následne ovárium spolu s burzou oddelíme od konca maternicového rohu. Resekovaný vaječník ponecháme fixovaný k brušnej stene. Po naklonení suky na druhú stranu úkon zopakujeme na kontralaterálnej strane. Resekovaný vaječník uchopíme pomocou uchopovacích klieští, odstránime ligatúru, pritiahneme ku pracovnému kanálu a vyjmeme z brušnej dutiny. Po odstránení vaječníkov brušnú dutinu opätovne prehliadneme kvôli prípadným krvácaniam (hemorágiám) alebo iným komplikáciám. Následne vypustíme pneumoperitoneum a incízie uzatvoríme sutúrou.

Bolo popísaných množstvo metód pre laparoskopickú OE s rôznym počtom portov.⁶ Obrazovú dokumentáciu zaznamenávame počas zákroku a v prípade záujmu majiteľovi prezentujeme na PC vo vyšetrovacej miestnosti.

Hlavné rozdiely pri porovnaní laparoskopickej OE a klasickej laparotomickej OE boli:

• strata krvi bola menšia pri laparoskopii
• celková dĺžka chirurgickej jazvy bola kratšia pri laparoskopii
• vizualizácia ovariálneho tkaniva bola vynikajúca pri laparoskopii
• viac pooperačných adhézií sa vyskytlo pri tradičnej laparotómii
• laparoskopia si v porovnaní s tradičnou laparotómiou vyžiadala kratší čas (rozdiely v trvaní operačného času sú ovplyvnené skúsenosťami operatéra, úrovňou telesnej kondície, hmotnosťou suky a inými. ⁷

Okrem množstva výhod laparoskopickej OE samozrejme poznáme aj niekoľko nevýhod, ktoré treba brať do úvahy. Sú nimi cena prístrojového vybavenia, limitovaný priestor na manipuláciu, obmedzená chirurgova presnosť, slabá ergonómia a obmedzené možnosti učenia.⁸

K najčastejším laparoskopickým zákrokom v praxi malých zvierat patria ovariektómia, ovariohysterektómia, odstránenie nezostúpeného semenníka a preventívna gastropexia. Medzi ďalšími možno menovať asistovanú cystoskopiu, cystopexiu, cholecystektómiu, adrenalektómiu a iné. Veľmi dôležitá je oblasť diagnostickej laparoskopie - biopsia viscerálnych orgánov, vizualizácia hrudnej a brušnej dutiny a orgánov v nej uložených.

Laparoskopická OE je jednoduchá, bezpečná a akceptovaná procedúra na základe jej výhod, vďaka ktorým je odporúčaná namiesto tradičnej laparotomickej OE v stredovej línii.

Na našom pracovisku odporúčame u plemien s predispozíciou vykonať počas OE aj gastropexiu ako prevenciu otočenia žalúdka.
Literatúra

1. van Goethem, B., et al. (2006). "Making a rational choice between ovariectomy and ovariohysterectomy in the dog: a discussion of the benefits of either technique." Vet Surg 35(2): 136-143.
2. Shariati, E., et al. (2014). "Comparison between two portal laparoscopy and open surgery for ovariectomy in dogs." Vet Res Forum 5(3): 219-223.
3. Gower, S. and P. Mayhew (2008). "Canine laparoscopic and laparoscopic-assisted ovariohysterectomy and ovariectomy." Compend Contin Educ Vet 30(8): 430-432, 434, 436, 438, 440.
4. Wildt, D. E. and D. F. Lawler (1985). "Laparoscopic sterilization of the bitch and queen by uterine horn occlusion." Am J Vet Res 46(4): 864-869.
5. Austin, B., et al. (2003). "Laparoscopic ovariohysterectomy in nine dogs." J Am Anim Hosp Assoc 39(4): 391-396.
6. Mayhew, P. D. and D. C. Brown (2007). "Comparison of three techniques for ovarian pedicle hemostasis during laparoscopic-assisted ovariohysterectomy." Vet Surg 36(6): 541-547.
7. Shariati, E., et al. (2014). "Comparison between two portal laparoscopy and open surgery for ovariectomy in dogs." Vet Res Forum 5(3): 219-223.
8. Amodeo, A., et al. (2009). "Robotic laparoscopic surgery: cost and training." Minerva Urol Nefrol 61(2): 121-128
   
   
   

KONTAKT NA VETERINÁRNU NEMOCNICU: