Slovenský Klub Chovateľov Ridgebackov

Nedávno sme na sociálnej sieti oslovili členov nášho klubu, či sa už niektorí stretli  s epilepsiou u RR. Vďaka otvorenosti a ústretovosti Lenky Kollárovej vám môžeme teraz sprostredkovať v krátkom rozhovore jej skúsenosť, ako sa dá táto choroba za pomoci medikácie, liečebných metód a starostlivosti majiteľa zvládnuť tak, že pes v relatívne dobrej pohode prežije dlhý a šťastný život:

Skúsenosť s epilepsiou máš vďaka svojmu psovi?

Áno, môj úplne prvý RR, ktorého rodičia kúpili, keď som mala 10 rokov. Po viac ako ročnom študovaní a spoznávaní tohto výnimočného plemena sme sa preňho rozhodli. Astor bol úžasný pes a priniesol nám do života veľa radosti, hoci sme vtedy ešte netušili, že budeme musieť začať boj s touto chorobou, ktorú neskôr dostal. Ale aj napriek tomu sme prežili s Astorkom krásnych 14 rokov.

V akom veku mal Astor prvý záchvat?

Prvý záchvat mal v 3.roku života, vtedy sme aj skončili s výstavami. Pár mesiacov predtým doňho ťuklo auto na parkovisku, keď utekal za fenkou. Nič mu nebolo, ani náznak zranenia, všetko bolo ok. Po pár mesiacoch pri vystupovaní z auta zrazu padol na zem a začal sa triasť. Bolo to dosť desivé, nevedeli sme čo sa deje. Mal vyvrátené oči, tiekli mu sliny a pomočil sa. Záchvat trval asi 20 sekúnd.. Keď sa potom prebral,  bol veľmi dezorientovaný. Možno to bude znieť zvláštne, ale mal taký „iný“ pohľad ako zvyčajne. Nespoznal nás, nevedel kde je, čo sa deje. Nebol to on. Pár sekúnd bol mimo a potom k nám prišiel s uľútosteným pohľadom a začal nás olizovať a ospravedlňovať sa za to čo sa mu to vlastne stalo.

Ako dlho po prvom záchvate nasledoval ďalší a aký mal priebeh?

Ďalší záchvat nasledoval asi po pol roku, zase nečakane a bohužiaľ vonku na sídlisku. Astorka sme  strážili a ľudí naokolo poprosili nech idú radšej preč, nech je v kľude keď sa preberie. Záchvat mal rovnaký priebeh ako ten prvý. Trval rovnako cca 20 sekúnd.

Aké vyšetrovacie metódy použil veterinár na stanovenie diagnózy?

Na klinike v Trnave vtedy lekári spravili hematologické vyšetrenia a biochemické testy a na základe toho sa stanovila liečba. Odvtedy, samozrejme, veterinárna medicína pokročila a ľudia majú viac možnotí ako elektívnejšie diagnostikovať toto ochorenie.

          
Akú liečbu  Astorkovi lekári nasadili a aký vplyv mala na záchvaty?

Predpísali mu lieky Kalium Bromid + Phenaemal a časom sa záchvaty upravili  na 1x za rok. My sme mali dosť času na to, aby sme už zistili kedy to naňho prichádza a čo to asi tak spúšťa. Astor  sa naučil nám to vopred akoby oznamovať, začal vždy predtým jazykom premlaskávať a nasadil taký zmrštený pohľad, akoby sa usmieval. Vtedy sme sa už pripravili aby sa neudrel a aby všetko prebehlo v poriadku. Odpozorovali sme, že najviac mu spúšťalo záchvaty to,  ak vonku vylízal značky po háravej fene (čo na sídlisku ustrážiť je priam nemožné). Bol na to veľmi citlivý, preto sme aj nasadili homeopatika Sédatif Sexuel, ktoré mu veľmi pomohli aby vône hárujúcich  feniek až tak nevnímal.  Keď mal necelých 12 rokov, podstúpil akupunktúru u MVDr. Richarda Olajca a od tej doby mu záchvaty úplne zmizli.

Povedal vám vtedy veterinár, o aký druh epilepsie ide, resp. čo chorobu spustilo?

Záver veterinára bol, že epilepsiu pravdepodobne „získal“  tým nárazom a zo  „šoku“ keď doňho ťuklo to auto. O aký druh epilepsie  išlo veterinár nešpecifikoval. Vtedy nám bolo povedané jednoducho „epilepsia“.

Liečil sa  Astor na nejakú inú chorobu (napr. hypothyreózu, cukrovku a pod.) kým ochorel na epilepsiu?

Kým Astor ochorel na epilepsiu bol úplne zdravý. Neskôr, v staršom veku, už mal problémy s hypothyreózou (takže okrem liekov na epilepsiu začal brať lieky ešte aj na hypothyreózu) a chodili sme pravidelne na kontroly kvôli pečeni, nakoľko bral veľa liekov po dlhú dobu.

Súčasný výskum choroby ukazuje, že fotosenzivita a audiosenzitivita môže mať súvislosť s nástupom ochorenia na epilepsiu. Ako  Astor znášal hlasné zvuky, búrku a ohňostroje?

Toto našťastie nebol náš prípad. Nereagoval absolútne ani na ohňostroj ani na iné veci, od malička bol flegmatik a bol v pohode. Každý  Silvester prespal bez nejakých „ukľudňovačov“. Keď sme cestovali autom k moru, trošku sme sa obávali prejazdu cez tunel ako naňho bude pôsobiť to blikanie svetiel v tuneli, ale našťastie na to vôbec nereagoval, bol v kľude a celú dovolenku záchvat nehrozil.

Mal  Astorko počas fungovania s epilepsiou doporučený nejaký špeciálny režim? Čo ste boli nútení zmeniť, resp. dodržiavať?

Režim sa zmenil len tak, že sme radšej vyhľadávali kľudnejšie miesta na venčenie, kde je menej ľudí, keby to náhodou naňho zase prišlo. A neskôr sme museli zmeniť stravu a prejsť na veterinárne Hepatic granule, nakoľko mal zaťaženú pečeň z toľkého množstva liekov.

Nie každý majiteľ i relatívne zdravého ridgebacka má to šťastie, že sa pes dožije 14 rokov. Tvoj Astor sa dožil takéhoto vysokého veku popri takmer 11 rokov kontrolovanej epilepsii.

Áno, myslím, že môžem povedať - vďaka správne určenej liečbe a životospráve sa interval záchvatov upravil na jeden do roka, a na starobu, keď už nebol taký aktívny, záchvaty úplne zmizli. Dožil sa krásnych 14 rokov.  Teraz mám ďalšie dve krásne mladé fenky, ktoré sú zdravé, a keď bude možné dať u nás otestovať genetiku na epilepsiu, určite im dám preventívne genetické testy urobiť.

Ďakujem, Lenka, za úprimnosť a ochotu podeliť sa s ostatnými s Tvojimi skúsenosťami a želám Tebe a Tvojim dvom fenkám veľa zdravia.

Zhovárala sa: Mária Kováčová, august 2016
Foto: archív Lenky Kollárovej