Slovenský Klub Chovateľov Ridgebackov

Na stránke pribudol nový odborný článok od členky nášho klubu MVDr. Lucie Radošovskej témou ktorého je infekčné ochorenie dýchacích ciest známe pod názvom KOTERCOVÝ KAŠEĽ.

Studené a sychravé počasie prináša, podobne ako u nás ľudí aj u psíkov zvýšený výskyt infekčných ochorení. Najčastejším je infekčná laryngotracheitída alebo tzv. kotercový kašeľ. Ako názov napovedá ide o infekčné ochorenie dýchacích ciest. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou, podobne ako ľudská chrípka. Psík sa môže nakaziť priamym kontaktom s chorým psom ale aj kontaktom s jeho vylučovanými sekrétmi, ktoré zostali v prostredí. Najčastejšími miestami nákazy sú psie výstavy, závody, cvičiská, sídliskové výbehy pre psov, psie hotely, útulky...Pôvodcom kotercové kašlu je komplex patogénov, z ktorých najvýznamnejšie sú vírus parainfluenzy typ 2, psí adenovírus typ 2 a baktéria Bordetella bronchiseptica.

Najcharakteristickejším príznakom ochorenia je suchý, dráždivý , záchvatovitý kašeľ, ktorý môže vyvolať až napínky na zvracanie. Môže sa objaviť tiež číry až hlienovitý výtok z nosa, horúčka, apatia, nechutenstvo.

Liečba kotercového kašla nevyžaduje vždy podávanie antibiotík. Miernejšie formy ochorenia je možné prekonať aj za pomoci zvýšeného podávania doplnkov s obsahom vitamínov a látok stimulujúcich imunitu. Na suchý, dráždivý kašel sa podávajú prípravky s antitusickým účinkom. Ak psík vykašliava hlieny sú vhodné mukolytiká, ktoré stekucujú hlieny a uľahčujú ich vykašliavanie. Vždy je nutné dodržovať minimálne 7 dní kludový režim. V závažnejších prípadoch sprevádzaných aj celkovými príznakmi ako horúčka, apatia je nutné nasadiť ATB. Takisto aj v prípadoch dlhšieho priebehu ochorenia, aby nedošlo k zápalu pľúc. Samozrejmosťou je počas liečby vyhýbanie sa kontaktu s inými psami, aby nedošlo k ich nakazeniu.

Kotercový kašeľ znižuje kvalitu života psíka. Záchvaty dusivého kašla môžu byť veľmi vyčerpávajúce.  Pes je vyradený zo športovej aktivity, z účasti na výstavách, skúškach. Obzvlášť závažný priebeh môže mať toto ochorenie u šteniatok, gravidných sučiek, u starších jedincov, u jedincov s inými zdravotnými problémami (napr. kardiakov).

Jedinou účinnou prevenciou je očkovanie. K dispozícii je vakcinácia vo forme podkožnej injekcie alebo vo forme nasálnej vakcíny – vstreknutím kvapiek do nosnej dierky. Injekčnú formu je nutné revakcinovať o 3-4 týždne a následne o rok. Nasálna vakcína sa aplikuje jednorázovo s následnou revakcináciou takisto o rok. Vakcinovať sa môže vždy iba zdravý pes. Vhodným odstupom od vakcinácie proti iným infenčným ochoreniam sú  minimálne 3-4 týždne. Tiež je dobré uskutočniť vakcináciu s dostatočným predstihom pred plánovanou výstavou, či pretekmi alebo pobytom v psom hoteli. Jednak kvôli dostatočnému nástupu imunity, ale tiež kvôli možnému výskytu príznakov (oveľa miernejších ako pri prebiehajúcom ochorení) ako kašeľ, výtok z nosu do cca 2 týždňov po aplikácii pri nasálnej vakcinácii, prípadne opuchu v mieste vpichu pri injekčnej aplikácii. V prípade výskytu týchto symptómov u nasálnej vakcinácie to neznamená, že pes ochorel. No keďže vakcína je aplikovaná priamo na sliznicu dýchacích ciest, organizmus psa s ňou môže takto „pracovať.“ Účasť psíka s takýmito príznakmi na nejakej kynologickej akcii však môže byť pre okolie diskutabilná..

Čo sa týka mojich osobných skúseností, preferujem nasálnu vakcínu, kvôli jednorázovej aplikácii a výbornej účinnosti.

Spracovala: MVDr. Lucia Radošovská